Z prednášky o. Dominika Chmielewskeho – Nesúď a nebudeš súdený – 2. časť 

Kristus nás učí, aby sme sa viac zaoberali vlastným obrátením než súdením druhých. „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mt 7,1), varuje nás v Evanjeliu. Pohŕdanie, ohováranie a posudzovanie blížnych uzatvára naše srdcia pred Božou milosťou a bráni nám v duchovnom raste. Ak chceme kráčať cestou svätosti, musíme sa najskôr naučiť vnímať vlastné nedostatky, oplakávať svoje hriechy a neodvracať sa od tých, ktorí zápasia so slabosťami. Príklad svätých nás učí, že skutočná svätosť spočíva v milosrdenstve, v túžbe zachrániť duše a privádzať ich bližšie k Bohu, Ktorý jediný má právo spravodlivo súdiť. 

„Nič tak nehnevá Boha a nič nerobí človeka takým nahým a opusteným, ako ohováranie, posudzovanie a pohŕdanie voči blížnemu.“ sv. Dorotej  

ODPUSTENIE OSLOBODZUJE 

Nemôžeme zľahčovať hriechy ohovárania, posudzovania, či odsudzovania, pretože takýmto spôsobom prestávame vidieť vlastné hriechy a o blížnych začíname robiť „pletky“. Najbolestnejšie a najviac pokorujúce pokánie, ktoré Boh dopúšťa, je také, že po čase začíname robiť presne tie veci, z ktorých sme iných súdili, odsudzovali, alebo ich ohovárali. Ak niekoho veľmi posudzujeme alebo dokonca odsudzujeme, skôr, či neskôr to nejakým spôsobom bude ovplyvňovať nás samých. Dokým sa nerozhodneme úprimne a z hĺbky srdca modliť za uzdravenie, či odpustenie, nebudeme slobodní. Až potom môžeme nanovo budovať vzťahy s druhými ľuďmi. 

PREMENIŤ SA V MILOSRDENSTVO 

„Kto neuvažuje o vlastných hriechoch a neplače nad nimi, už sa nedokáže napraviť, ale stále sa bude zaoberať hriechmi blížnych.“ sv. Dorotej 

Keď Dávid spáchal hriech cudzoložstva s Betsabe a neskôr zavraždil jej muža, stále mal  tento hriech pred sebou (porov. Ž 51). Ježiš počas svojej krížovej cesty hovorí zástupu žien: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23,28) 

Cirkevní otcovia, púštni otcovia a svätí neustále smerovali svoj zrak na vlastný hriech, aby ho oplakali a z celého srdca ľutovali. Svätých charakterizoval veľmi pevný boj so svojím hriechom, zároveň boli plní milosrdenstva a jemnosti voči boju s hriechmi svojich blížnych. Svätí nie sú slepí, oni vidia hriech a aj ho nenávidia, ale neodvracajú sa od toho, kto hreší. Miesto toho s ním spolucítia, poučujú ho, utešujú, liečia a robia všetko pre to, aby ho zachránili.

IBA BOH MÔŽE SÚDIŤ 

Svätý Dorotej píše: „Súdiť je možno strašnejšie, ako páchať všetky iné hriechy. Prečo neposudzujeme radšej sami seba a svoje hriechy, ktoré dokonale poznáme, a za ktoré sa budeme zodpovedať pred Bohom? Prečo si privlastňujeme Boží súd? Súdiť patrí iba Bohu. Boh pozná vnútorné nastavenie každého človeka, jeho silu, históriu a milosti, ktoré mu boli dané. Inak Boh súdi biskupa a inak kňaza. Inak predstaveného a inak učňa. Inak starca a inak mládenca. Inak chorého a inak zdravého. Iba Boh dokáže všetko pojať a iba On môže všetko spravodlivo súdiť.“

Samotný Ježiš bol odsúdený na základe falošných výpovedí vypovedaných falošnými svedkami. I prvomučeník sv. Štefan bol odsúdený na základe výpovedí falošných svedkov. Diabol žalobca na nás dňom i nocou žaluje pred Bohom (porov. Zjv 12,10). Ak sa niekomu dokáže vina za pomoci spravodlivého procesu, nech je spravodlivosti zadosťučinené, ale je pripravených mnoho falošných výpovedí a falošných svedkov, ktorí majú zničiť morálnu autoritu Cirkvi. 

„ANI JA ŤA NEODSUDZUJEM: CHOĎ A UŽ NEHREŠ!“ (porov. Jn 8,11)

Svätý Dorotej ďalej píše: „Hoci by aj tamten spáchal nejaký hriech, odkiaľ ty vieš, koľko bojoval predtým, kým zhrešil?“ 

Boh vidí naše boje a utrpenia, akými si musíme prejsť, dokým zhrešíme. Ale zľutuje sa nad nami a odpustí nám. Keď Boh odpúšťa, ale my druhého stále obviňujeme, privádzame k záhube vlastnú dušu. Nemôžeme vidieť, koľko sĺz vylial človek, ktorý zhrešil, pri pokání pred Bohom. Hriech zbadáme, ale pokánie si často nevšimneme. 

„Tí, ktorí sa túžia spasiť, sa vôbec nezapodievajú vinou blížneho, ale iba svojou vlastnou. Iba vtedy napredujú v čnosti.“ sv. Dorotej 

LÁSKA ZAKRÝVA MNOŽSTVO HRIECHOV 

Svätý Dorotej pokračuje: „My, nešťastní, bezmyseľne súdime, máme odpor, pohŕdame. Keď len čokoľvek postrehneme, počujeme, alebo niekoho podozrievame za niečo zlé, najhoršie je to, že sa na tom nezastavíme, ale bežíme k inému človeku povedať, čo spravil ten alebo tamten. Týmto spôsobom škodíme aj tomu, ktorému tieto veci hovoríme, pretože mu do srdca sejeme hriech posudzovania. Vykonávame prácu diabla žalobcu. Keby sme mali lásku a spolusúcit, túžili by sme nepozerať sa na previnenie blížneho, lebo je napísané: ´Láska zakrýva množstvo hriechov. Láska si nepamätá na zlé a všetko znáša a vydrží.´“ (porov. 1 Pt 4,8; 1 Kor 13,4-8). 

NAPOMÍNAJME S POKOJOM V SRDCI 

Svätý don Bosco – vychovávateľ a učiteľ mládeže – stále upozorňoval: „Napomínať treba najsamprv medzi štyrmi očami, potom si zavolať svedka a až potom ísť, aby Cirkev vyriekla stanovisko. Ale hovorím, nikdy nemôžeš napomínať, keď máš akékoľvek negatívne pocity k tomuto človeku alebo k niekomu inému. Nikdy druhého človeka nenapomínaj v nepokojnom stave duše, lebo ho ešte viac zraníš, posúdiš a odsúdiš. Až keď situáciu premodlíš a v srdci budeš mať hlboký pokoj, budeš pripravený s láskou, citom a dobrotou druhého napomenúť.“  

„Dopomôž mi k tomu, ó Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy nepodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho výzoru, ale videla, čo je krásne v dušiach blížnych a prinášala im pomoc.“ sv. Faustína Kowalska 

Modlitba sv. Faustíny Kowalskej o premenu v milosrdenstvo  

„Pane, celá sa chcem premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť tak živým obrazom teba; nech k mojim blížnym prúdi cez moje srdce a dušu tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo.
Pomôž mi, Pane, aby boli moje oči milosrdné, aby som nikoho neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania ale hľadala to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné a ponáhľala sa im na pomoc.
Pomôž mi, aby bol môj sluch milosrdný, aby som bol naklonená k potrebám svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči ich bolestiam a stonaniu.
Pomôž mi, Pane, aby bol môj jazyk milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o svojich blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia. Pomôž mi, aby boli moje ruky milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som svojmu blížnemu robila iba dobre a sama preberal ťažšie, namáhavejšie práce.
Pomôž mi, Pane, aby boli moje nohy milosrdné, aby som sa napriek vlastnej únave a vyčerpanosti vždy ponáhľala svojim blížnym na pomoc.
Pomôž mi, Pane, aby bolo moje srdce milosrdné, aby som vedela spolucítiť s každým utrpením svojich blížnych. Svoje srdce nechcem pre nikým zatvárať, ani pred tými, ktorí zneužívajú moju dobrotu. O vlastných utrpeniach chcem mlčať a ponoriť sa do tvojho najsvätejšieho srdca. Kiežby som sa stala miestom odpočinku pre tvoje milosrdenstvo.“

Spracovala: Dominika Knapová 

Titulný obrázok: https://pixabay.com/sk/illustrations/ai-generovan%C3%A9-sudca-pali%C4%8Dka-8866846/