Bola raz jedna mladá žena, ktorej matka ju neustále varovala pred nosením odhaľujúceho oblečenia. Jej matka ju s láskou, ale pevným odhodlaním nabádala, aby sa obliekala skromne – nielen preto, aby nepohoršovala ostatných alebo nevyvolávala hriešne myšlienky, ale aj preto, že „môžeš veriť sama sebe, ale nemôžeš veriť diablovi“. Napriek varovaniam svojej matky sa mladá žena naďalej obliekala neskromne a chodila von neskoro v noci.
Jedného večera opustila dom, ignorujúc prosby svojej matky. Bola preč viac ako 24 hodín. Po dňoch úzkostlivého čakania prišla srdcervúca správa: jej telo bolo nájdené na vlhkom, trávnatom poli blízko potoka, už v stave rozkladu.
Tento príbeh pripomína iné príbehy, ktoré sa objavili na sociálnych médiách – mladé ženy, ktoré vystavujú svoje telá online, zdanlivo pod vplyvom toho, čo niektorí nazývajú „duchom Jezábel“, a ktoré sú potom nájdené mŕtve po stretnutí s cudzími ľuďmi alebo takzvanými priateľmi. Mnohé z týchto tragédií majú spoločného menovateľa: odmietanie skromnosti a život odtrhnutý od morálneho učenia Cirkvi.
Keď vystavujete svoje telo bez úcty, diabol to berie vážne. Ak prestaneme zaobchádzať so svojim telom ako s chrámom Ducha Svätého (1 Korinťanom 6:19–20), Boh nám môže dovoliť čeliť dôsledkom našich rozhodnutí. Nie je to Boh, kto odsudzuje, ale človek, ktorý si odsúdenie privoláva svojím vytrvalým hriechom a neposlušnosťou.
Mladšia generácia používa termín „comflirt“ – keď žena hľadá útechu u iného muža počas problémov vo svojom manželstve alebo vzťahu. Tento muž môže nakoniec využiť jej zraniteľnosť, čo vedie k nevhodným alebo znepokojujúcim situáciám, ktoré pridávajú ďalšie hriechy a komplikácie. Preto je predstava, že muž a žena sú „najlepší priatelia“, najmä v takýchto kontextoch, často zavádzajúca a nebezpečná. Dokonca aj v tradičnej katolíckej cirkvi kňazi často pri rozhovore so ženami sklopia zrak a vyhýbajú sa dlhším rozhovorom. Pokiaľ je to však nevyhnutné, konajú tak len v prítomnosti svedkov, aby sa vyhli škandálu.
Spomínam si na spolužiaka z prípravného kurzu na medicínu, ktorý často hovorieval, že najhoršie, čo sa môže žene prihodiť, je, ak sa stane objektom mužských fantázií. Preto sa ako ženy musíme snažiť žiť cudný život a vyhýbať sa zbytočnému stýkaniu sa s mužmi.
Nemali by sme sa zmieriť s myšlienkou, že muži a ženy sa objímu alebo túlia bez zlého úmyslu len preto, že sú „priatelia“, ako by to bolo v prípade ženskej priateľky. Žena musí vždy chrániť svoj posvätný priestor, aj v prípade mužských priateľov.
Ako učí svätý Alfons Liguori, doktor Cirkvi: „Kto dáva príležitosť k hriechu, sám hreší.“
A ako varovala Panna Mária vo Fatime: „Budú zavedené určité módy, ktoré veľmi urazia nášho Pána. Beda ženám, ktorým chýba skromnosť.“
Božia spravodlivosť nie je nespravodlivá, je svätá. Ak znesväcujeme svoje telá neskromným oblečením, nečistou rečou, tetovaním, nadmerným piercingom alebo zbytočnými kozmetickými operáciami – uprednostňujúc márnosť pred cnosťou – odmietame obraz a podobu Boha v nás.
Buďme jasní: neobviňujme obete násilia za hriechy iných. Nemôžeme však ignorovať duchovnú pravdu: diabol potrebuje pozvanie. Prostredníctvom neskromnosti, nečestnosti, hriešneho životného štýlu, zlej hudby a ignorovania Božieho morálneho zákona otvárame dvere duchovnému útlaku.
Rimanom 1, 24-25 nám hovorí: “Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.”
Začína to voľbou. Zvoľte skromnosť. Zvoľte dôstojnosť. Zvoľte úzku cestu, ktorá vedie k životu.
Modlitba: Ó, najčistejšia Panna, obleč ma do cnosti skromnosti a cudnosti a pomôž mi ctiť svoje telo ako živý chrám Ducha Svätého. Amen.
Z angl. originálu preložila Jesika Senderáková
