Tento článok je spracovaný z prednášky: Krzysztof Pałys, OP – Nedaj sa zotročiť – modlitba srdcom

Ľudia často hľadajú Boha na nesprávnych miestach. Nezriedka si myslia, že všetky úspechy dokázali vlastnou zásluhou. Zabúdajú pritom na to, že všetko pochádza od toho, ktorý stvoril nebo i zem. Žijú pod tlakom neustálej zmeny a stále sa za niečím ženú. Boja sa ticha, pretože v ňom odkrývajú samých seba. A už vôbec sa nemodlia srdcom, lebo ich ohúri aj to, čo nie je samým Bohom. Nič z toho by nemuselo byť, keby si uvedomili, že už len Ježišova prítomnosť má uzdravujúcu moc; a táto prítomnosť sa nachádza mimo slov a mimo myšlienok.

HĽADÁME NA NESPRÁVNYCH MIESTACH

V duchovnom živote existuje zásada, že ak sa nám zdá, že dosahujeme úspech, alebo tento úspech naozaj dosahujeme, vtedy sa treba modliť za pokoru, aby sme nezabudli, že všetko, čo máme, pochádza od Boha. Nič nie je naším vlastníctvom. Môže sa veľmi jednoducho stať, že úspech nás poblázni natoľko, že stratíme zdravý rozum.

Ježiš vyslovil tieto slová: „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“ (Mt 6, 24)

Nie je to tak, že dnes ľudia nehľadajú Pána Boha. Oni hľadajú, ale veľmi často na nesprávnych miestach a poddávajú sa klamstvu, že to, čo nie je Bohom, ich môže spraviť šťastnými. Navyše je na nás vyvíjaný tlak viacerých dojmov, akoby to malo priniesť nášmu životu plnosť. Tieto potreby sa nielenže menia, ale oni neustále rastú.

ŽIJEME POD TLAKOM NEUSTÁLEJ ZMENY

Jednoduchý príklad: Pred dvoma rokmi sme dostali mobilný telefón. Prešli dva roky a konečne sme sa ho naučili dobre obsluhovať, avšak po tých dvoch rokoch, je už takpovediac nefunkčný. Napriek tomu, že nechceme vymeniť telefón, pretože nám predtým stačil, telefón bol vyrobený tak, že bude mrznúť a bude blokovaný. Potom prichádza nová ponuka – vymeniť starý telefón za lepší.

Na tomto banálnom príklade môžeme vidieť, že žijeme pod tlakom neustálej zmeny a stále nám niekto nahovára, že musíme mať niečo nové, lebo inak bude náš život horší. Je to pravidlo, ktorému môžeme začať veriť: Čím viac získame v prostriedkoch, ktoré nám slúžia k žitiu, tým viac stihneme všetko v čase; a tým bude bohatší náš vnútorný život. Ak žijeme rýchlejšie a intenzívnejšie, máme falošný dojem, že náš život sa stane lepším a bohatším. Ženieme sa za niečím, čo nám namiesto uspokojenia prinesie ešte väčší pocit roztržitosti. Práve od prebytku bolí hlava. Sme stále poháňaní. Koľko máme možností a informácií! My nie sme schopní všetko prijať a spracovať.

Svätý Ján Kasián povedal: „Je potrebné byť uvedomelý, aby nás tento svet neoklamal.“ Netreba Pána prosiť len vtedy, keď máme ťažkosti, ale aj vtedy, keď na nás prichádzajú nadmerné pocity, zážitky a dokonca aj nadmerný úspech. To všetko sa môže stať mamonou. Ak nemáme dostatočnú duchovnú chrbtovú kosť, táto mamona nás môže zničiť.

Dnes zaiste užitočnou zručnosťou je netúžiť po množstve. Vďaka tomu si človek zachová slobodu a ostane sebou samým; tiež dostáva schopnosť tešiť sa z malých vecí. Ak má človek schopnosť potešiť sa z malých vecí, bude sa tešiť aj z veľkých. Keby sme si dopriali maškrty a príjemnosti po celý týždeň, aký zmysel by mali sviatky? Z čoho by sme sa vtedy tešili? To je ten tlak na zmenu: ďalšie pocity, ďalšie nákupy, ďalšia zmena, ďalšia nová skúsenosť, lebo inak bude náš život horší. To, čo je nové, má byť stále lepšie. Avšak v staroveku sa rozmýšľalo úplne inak. Tam bolo sväté a dokonalé iba to, čo je nezmeniteľné; a všetko, čo sa mení, je nedokonalé. Boh sa nemení a v Ňom žijeme, hýbeme sa, sme a v Ňom zomierame. (porov. Sk 17,28)

MODLITBA SRDCOM

Keby sme si položili otázku: Kde býva Pán Boh? Všetci by zaiste priamo odpovedali, že v svätostánku, v kostole, alebo že prebýva tam, kde je Najsvätejšia sviatosť. Keby sme však túto otázku položili prvým kresťanom, oni by neukázali na tabernákulum, pretože vtedy ešte nejestvovala táto tradícia uchovávania Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Oni by ukázali na dve iné miesta. Najprv by povedali, že Boh prebýva v spoločenstve, lebo tam, kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja prítomný. (porov. Mt 18,20) A potom by ukázali na vlastné srdce, pretože Evanjelium hovorí: „Božie kráľovstvo je vo vás.“

Existuje riešenie na to, aby sme nestratili kontakt s Ježišom a so sebou samým. To jest, čo duchovná tradícia nazýva modlitba srdcom. Tradícia Cirkvi to nazýva kontemplatívnou modlitbou. Vďaka takejto modlitbe možno udržať svoje srdce pri Bohu, aby nás neohúrilo nič, čo nie je On sám. Je veľmi hodnotné nájsť si každý deň čas na to sadnúť si a byť v tichu, a uvedomiť si Ježišovu prítomnosť v nás.

Jan Twardowski, poľský kňaz a básnik, raz napísal: „Boh nemiluje žabu preto, že škrieka, ale žaba škrieka preto, že ju miluje Boh.“ Je úžasné, že celé stvorenie vzdáva chválu Bohu, a tým robí šťastným seba. Mnoho ľudí rezignuje z modlitby srdcom, pretože nemôžu prijať seba samých. Keď sa ľudia niekedy stretávajú s tichom, hovoria, že ticho ich desí. Nie ticho koná hrôzu, ale to, čo vďaka tichu v sebe odkrývame.

Ján Klimax povedal: „V modlitbe srdcom nám prekáža závisť, prekáža nám zloba, prekáža nám hnev, prekáža nám neskrotná žiadostivosť.“ Ak toto všetko neodovzdáme Bohu, nevydržíme to a budeme mať blok v modlitbe, a zničí to našu slobodu. Svätec pokračuje a o týchto osobách hovorí: „Niekto taký sa podobá človeku, ktorý si zviazal nohy a pokúša sa bežať.“

BOJÍME SA TICHA

Mnoho ľudí sa bojí ticha a preto sa pokúšajú to ticho nejako eliminovať, len aby sa v nich neozvalo prázdno samoty, ktoré nebude možné ničím naplniť. Zakúšanie samoty je na začiatku veľmi ťažké. Hneď sa ju snažíme prelepiť nejakým pocitom. Ticho nám však ukazuje, aká veľká je v nás priepasť. Pokúšame sa vyplniť túto priepasť čímkoľvek, len aby sme necítili to vákuum. Práve modlitba srdca rozvíja vnútornú silu a ukazuje, že v skutočnosti prázdnotu môže vyplniť iba Boh. Keď nachádzame v sebe Ježiša, už len jeho prítomnosť má uzdravujúcu moc. Táto Ježišova prítomnosť sa nachádza mimo slov a mimo myšlienok. Zrazu sa veci ukladajú na svoje miesto: Boh začína byť Bohom, vo vzťahoch s ľuďmi máme viac slobody, netrápime sa minulosťou a nestrachujeme sa o budúcnosť. Neusporiadané potreby jednoducho miznú a všetko je v Pánovi. Postupne sa stávame teológmi, pretože teológ je človek, ktorý sa naučil v hĺbke čítať skutočnosť, ktorá je pred ním. To nám dáva modlitba srdcom.

„Musíte hovoriť s Ježišom nielen ústami, ale aj srdcom, dokonca pri niektorých príležitostiach by ste mali hovoriť len svojím srdcom.“ (sv. páter Pio)

Spracovala: Dominika Knapová

Celú reláciu Krzysztof Pałys, OP – Nedaj sa zotročiť – modlitba srdcom, si môžete pozrieť tu:

SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU o.z.

Našou hlavnou snahou je šíriť eucharistickú a mariánsku úctu, chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, duchovné semináre, ružencové a pôstne reťaze. Ako jediný v Európe vysielame v mesiacoch máj a október NonStop modlitby svätého ruženca počas celého mesiaca naživo. V spolupráci s biskupmi a kňazmi vysielame online relácie so zaujímavými hosťami zo Slovenska aj zahraničia na rôzne duchovné témy. V pravidelných reláciách odpovedáme na otázky veriacich. Denne vysielame modlitby naživo s kňazom svätý ruženec, zasvätenie Panne Márii, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňazským požehnaním, živé prenosy z pútnických miest a adorácie. Zaoberáme sa mariánskymi zjaveniami, duchovným rozlišovaním a životopismi svätých. Vďaka našim podporovateľom sme rozšírili našu činnosť taktiež na výrobu katolíckych dokumentárnych filmov a vydávanie kníh. Na našej webstránke www.slovenskydohovorzarodinu.sk prinášame denne zaujímavé kresťanské články, overené informácie a aktuality zo Slovenska aj zo sveta.

Ďakujeme Vám, že nás sledujete, modlíte sa s nami a podporujete nás. Vďaka Vám môžeme tvoriť kvalitný duchovný obsah, ktorý si môžu pozrieť desaťtisíce ľudí.

Sledovať nás môžete na našej stránke:
www.slovenskydohovorzarodinu.sk
Facebook & YouTube:
Slovenský dohovor za rodinu
alebo v našej novej aplikácii MariaNet.