Mystické Mesto Božie II. kniha Vtelenie od ct. Márie z Agredy

Svätá Alžbeta prosí Kráľovnú o pomoc v čase pôrodu a je osvietená o narodení svätého Jána

Panna Mária bola už dva mesiace na návšteve u sv. Alžbety, ktorá začala pociťovať smútok z Jej odchodu. Hrozila sa pred stratou tak veľkého požehnania, ako bola Jej prítomnosť a to právom, lebo vedela, že takú milosť nie je možné získať ľudskými zásluhami.  Niekedy v skrytosti plakala a vzdychala, pretože nemohla nájsť žiadnu zámienku na predĺženie jej pobytu, ktorý vrhal do jej duše mnoho svetla milosti. S hojnými slzami prosila Pána, nech vnukne najsvätejšej Márii, aby ju neopúšťala, alebo aspoň nie tak skoro. Obsluhovala Ju s veľkou úctou a starostlivosťou a snažila sa Jej zavďačiť. Niet divu, že taká svätá, starostlivá a múdra žena si žiadala to, po čom i anjeli túžili. Lebo okrem božského osvietenia o najvyššej hodnosti a svätosti panenskej Matky, ktoré dostala od Ducha Svätého, mala tiež osobnú skúsenosť z nanajvýš sladkého styku a rozhovorov s Ňou, čo všetko natoľko uchvacovalo jej srdce, že bez Božej pomoci by nebola prežila rozlúčenie, keď poznala blahoslavenú Paniu a zhovárala sa s Ňou.  Aby našla nejakú útechu, rozhodla sa svätá Alžbeta otvoriť svoje srdce nebeskej Panej, ktorá však dobre poznala jej zármutok. Alžbeta povedala s veľkou poníženosťou a pokorou: „Drahá sesternica a Pani, z úcty a vzhľadom na to, ako som Ti povinná slúžiť, doteraz som sa neodvážila Ti hovoriť o svojej túžbe a o zármutku môjho srdca; dovoľ mi teraz, aby som si uľavila tým, že Ti to poviem. Pán vo svojom milosrdenstve ráčil mi Ťa sem poslať, aby sa mi dostalo nezaslúžené požehnanie, že môžem byť a hovoriť s Tebou a poznať tajomstvo, ktoré Ti Jeho božská Prozreteľnosť zverila, Pani moja. Naveky budem v stave Ho dostatočne chváliť za túto milosť (Dan 3, 53). Ty si živý chrám Jeho slávy, archa zmluvy, obsahujúca mannu, ktorá je pokrmom anjelským (Žid 9, 4). Ty si doska pravého zákona, napísaného v Jeho vlastnej Bytosti (Ž 77, 25). Poznávam vo svojej nízkosti, akou bohatou ma spravila Jeho Velebnosť, že bez svojich zásluh smiem vo svojom dome mať poklad nebies a Tú, ktorú si spomedzi všetkých žien vyvolil za svoju Matku. Plným právom sa obávam, že sa svojimi hriechmi znepáčim Tebe i Plodu Tvojho života a že preto opustíš svoju otrokyňu a odnesieš požehnanie, ktorému sa teraz teším. Snáď by bolo možné, keby sa Ti to páčilo, aby som mala to šťastie a slúžila Ti po celý môj  život. Ak Ti je to na obtiaž, aby si sa vrátila do svojho príbytku, mohla by si pohodlne ostať v mojom dome. Mohla by si zavolať svojho svätého snúbenca Jozefa a žiť s ním tu, ako moji páni a ja Vám budem slúžiť s veľkou láskou a ochotným srdcom. Hoci si nezaslúžim to, o čo žiadam, predsa ťa prosím, neodmietaj moju pokornú žiadosť, lebo Pán vo svojom milosrdenstve môže prekonať všetky moje zásluhy a túžby.“  Najsvätejšia Mária vypočula so sladkým zaľúbením prosbu sesternice Alžbety a odvetila jej: „Najdrahšia priateľka mojej duše, tvoje sväté priania sú príjemné pred očami Najsvätejšieho. Ja ti tiež zo srdca ďakujem, ale je nutné, aby sme sa vo všetkých svojich podnikaniach a rozhodovaniach riadili vôľou Božou a úplne sa jej podrobovali. Hoci je to povinnosťou všetkých tvorov, ty vieš, že je to predovšetkým moja povinnosť, keď mocou svojho ramena ma pozdvihol z prachu a s nekonečnou láskou zhliadol na mňa (Lk 1, 54). Všetky moje slová a všetky pohyby musím riadiť podľa vôle môjho Pána a Syna a nesmiem si žiadať iné, iba čo sa Jemu páči. Prednesme Jeho Velebnosti tvoje priania a spravíme všetko, čokoľvek On vo svojej dobrote ustanoví. Ja musím tiež poslúchať svojho manžela Jozefa, lebo bez jeho vôle a súhlasu nemôžem rozhodovať o svojom zamestnaní, ani o svojom bydlisku; je slušné a spravodlivé, moja najdrahšia, aby sme poslúchali svojich predstavených.“  Svätá Alžbeta uznala presvedčivé slová Kňažnej nebies a odvetila s pokornou poddanosťou: „Pani moja, som ochotná poslúchnuť tvoju vôľu a ctím si tvoje poučenie. Prajem si iba ešte raz zveriť ti moju úprimnú lásku a srdečnú oddanosť tvojim službám. Keď sa nemôžu splniť moje priania a ak to odporuje vôli Najvyššieho, bola by som rada, moja Kráľovná, aby si ma neopúšťala, kým môj syn nepríde na svet, aby – ako v mojom živote poznal svojho Vykupiteľa a klaňal sa Mu v Tvojom živote, aby sa mohol tešiť z Jeho prítomnosti božskej a osvieteniu pred všetkým inými tvormi a aby mohol obdržať požehnanie pre prvé kroky svojho života (Prís 16, 9) prítomnosťou Toho, ktorý má riadiť všetky jeho kroky. A Ty, Matka milosti, predstav ho Stvoriteľovi a dosiahni od Jeho dobrotivosti zotrvanie v milosti, ktorú obdržal pri zvuku Tvojho sladkého hlasu, keď prišiel k môjmu nehodnému sluchu. Dopraj mi, aby som videla svoje dieťa na Tvojich rukách, kde bude odpočívať tiež Boh, ktorý stvoril a zachováva nebo i zem (Iz 42, 5). Nedopusť, aby Tvoju materskú láskavosť zadržiavali alebo zmenšovali moje hriechy; neodopri mi túto útechu, ani môjmu synovi to veľké šťastie, ktoré ja, jeho matka, pre neho vyprosujem a nehodne žiadam.“  Najsvätejšia Mária nechcela ju odmietať a sľúbila, že bude prosiť Pána o splnenie tejto žiadosti svojej sesternice a povzbudila ju, aby spojila svoje modlitby s jej modlitbami, aby poznali najsvätejšiu vôľu Božiu. Hneď potom sa tieto dve matky dvoch najsvätejších synov narodených na tomto svete, dobrali do modlitebne nebeskej Kňažnej a predniesli svoje žiadosti Najvyššiemu. Najčistejšia Mária prišla do vytrženia, v ktorom bola znovu poučená o tajomstvách života, o vysokom úrade Predchodcu a o jeho prácach pri príprave ľudských sŕdc na prijatie ich Vykupiteľa a Učiteľa a čo bolo vhodné z tých tajomstiev prezradiť, to oznámila svätej Alžbete. Presvätej Panne bolo oznámené, aká veľká svätica je Jej sesternica, že bude žiť iba krátko a že Zachariáš zomrie skôr než ona. Láskavá Matka prosila nežne Pána, aby jej pri smrti pomáhal a aby jej splnil prianie, ktoré sa týkalo jej syna.  Na tieto žiadosti Pán odpovedal: „Moja Nevesta a Holubička, je Moje prianie, aby si poslúžila Mojej služobnici Alžbete a potešila ju pri pôrode, ktorý nastane už skoro, lebo iba osem dní ostáva do tej udalosti. Keď jej syn bude obrezaný, vrátiš sa do svojho domu so svojím snúbencom Jozefom. Po narodení Môjho služobníka Jána, obetuj Mi ho ako obeť ľúbeznú a pokračuj, Moja Milá, v modlitbách za spásu duší.“ Svätá Alžbeta spojila svoje modlitby s modlitbami Kráľovnej nebies a zeme a prosila Pána, aby svojej Matke a Neveste nariadil, aby ich neopúšťala v čase, keď bude pripútaná na lôžko. Pri tejto modlitbe jej Pán zjavil, že jej pôrod je už blízko a oznámil jej viac vecí pre úľavu a útechu v starostiach.  Najsvätejšia Mária vyšla z vytrženia, obe matky končili svoje modlitby a rokovali o blížiacom sa pôrode svätej Alžbety, o ktorom ich Pán upovedomil a svätá Alžbeta  sa spýtala  našej Kráľovnej: „Pani moja, prosím, povedz mi, či sa budem môcť tešiť tvojej pomoci pri svojom blížiacom sa pôrode?“ Nebeská Kráľovná odpovedala: „Moja milovaná sesternica, Najvyšší vypočul naše modlitby a ráčil mi nariadiť, aby som ti pri tej príležitosti bola k službám. A to spravím nielen do tej doby, ale až do obrezania tvojho dieťaťa, čo sa stane v pätnástich dňoch.“ Po tomto rozhodnutí najsvätejšej Márie, vrátila sa jej sesternici radosť; prijala túto láskavosť s pokornou vďakou Pánovi a svätej Kráľovnej. Takto potešená a oživená spoločnými poradami začala sa svätá žena pripravovať na pôrod svojho syna i na odchod svojej vznešenej sesternice.

Poučenie, ktoré udelila nebeská Pani a Kráľovná Mária ct. Márie z Agredy:

Dcéra Moja, kedykoľvek v nás vzniknú priania z láskavej príchylnosti a sprevádza ich dobrý úmysel, Najvyšší nie je urazený keď Mu ich oznámime, keď tak robíme s podriadenosťou a odovzdaním do Jeho Božskej Prozreteľnosti, aby vec zariadil podľa svojho priania. Keď sa duša približuje k Pánovi s takým úmyslom, Pán na ňu pohliadne ako Otec, dá jej čo je vhodné a zadrží, čo nie je vhodné a prospešné pre jej pravé blaho. Túžba mojej sesternice, aby som u nej zostala po celý jej život, vznikla zo zbožnej chvályhodnej horlivosti, ale nezhodovala sa s plánmi Najvyššieho, podľa ktorých už ustanovil jednania, cesty a udalosti môjho života. Hoci Pán nesplnil túto jej žiadosť, nebol ňou urazený a udelil jej, čo neprekážalo ustanoveniam Jeho nekonečnej múdrosti a čokoľvek by prospelo jej synovi Jánovi. Pre lásku, ktorú mi preukázala Matka i syn a na môj príhovor, Všemohúci ju obdaril mnohými požehnaniami a milosťami, lebo najúčinnejší prostriedok, aby sme pohli Jeho Velebnosť k vyslyšaniu, vždy je, prosiť Ho s úprimným úmyslom a mojim prostredníctvom. Prajem si, aby si všetky svoje žiadosti a modlitby prednášala v mene môjho najsvätejšieho Syna a v mojom a buď uistená a nepochybuj, že budú vypočuté, ak sa spoja s úprimným úmyslom zapáčiť sa Bohu. 

Narodenie predchodcu Krista a čo pri tej príležitosti robila Panna Mária 

Nastala hodina, aby už vyšla zornica, ktorá mala predchádzať jasné Slnko spravodlivosti a zvestovať, že túžený deň zákona milosti už prišiel (Jn 5, 35). Pre Najvyššieho bola už vhodná doba, aby bol poslaný jeho prorok na svet a viac ako prorok bol Ján, ktorý svojim prstom ukázal na Baránka (Jn 1, 29) a pripravil ľudstvo na spásu a posvätenie sveta. Prv než vyšiel z materského lona, Pán zjavil tomuto požehnanému dieťaťu hodinu, v ktorej mal začať svoju pozemskú činnosť medzi ľuďmi. Dieťatko bolo obdarené dokonalým užívaním rozumu a božskými vedomosťami, ktoré mu boli vliate prítomnosťou Vteleného Slova. Ján vtedy vedel, že má pristáť v prístave kliatbou postihnutej a nebezpečnej zeme a chodiť po svete plnom zloby a úkladov, kde mnohí upadali do skazy a do večného zatratenia. Preto bolo veľké dieťatko akoby v rozpakoch a v neistote, lebo na jednej strane prirodzenosť vyživila jeho telo už do takej dokonalosti, aká je potrebná pre narodenie a pritom poznávalo výslovnú vôľu božiu, ktorá ho nútila prirodzenými silami, aby opustilo úkryt materského lona. Naproti tomu videl zas nebezpečenstvo smrteľného života. Tak kolísal medzi bázňou z nebezpečenstva a túžbou byť poslušný. A uvažoval sám v sebe: „Ak sa vydám nebezpečenstvu straty Boha, kam ma to privedie? Ako môžem bezpečne jednať s ľuďmi, z ktorých tak mnohí sú obklopení tmou a zablúdili z cesty života? Teraz som v temnosti matkinho lona, ale musím vyjsť do nebezpečnej tmy. Tu som bol uväznený od okamihu, kedy som obdržal svetlo rozumu, ale viac sa musím obávať pred neobmedzenou slobodou smrteľníkov. Avšak dovoľ Pane, aby som plnil Tvoju vôľu a vyšiel do sveta, lebo plniť tvoju vôľu je vždy najlepšie. Vedomie, že môj život i moje schopnosti strávim v Tvojej službe, Ty môj najvyšší Kráľ, obľahčia mi príchod na svetlo a aby som začal žiť. Udeľ mi, ó Pane, svoje požehnanie, pre môj vstup do sveta.“ Touto modlitbou získal predchodca Krista nové milosti a požehnanie pri svojom narodení. Šťastné dieťa vedelo s pomocou Boha, ktorý prebýval v jeho mysli, že bolo poslané, aby vykonalo veľké veci a bolo uistené, že bude mať potrebnú pomoc. Je potrebné si pamätať, že zázračná tehotnosť svätej Alžbety trvala o deväť dní menej než deväť mesiacov. V dôsledku plodnosti, ktorá bola poskytnutá neplodnej žene, počatý plod dospel k pôrodu v kratšej dobe. Keď anjel Gabriel oznámil najsvätejšej Márii, že Jej sesternica je už šiesty mesiac tehotná, musíme pod tým rozumieť, že osem alebo deväť dní ešte chýbalo k dokončeniu šiesteho mesiaca. Nebeská Pani odišla štvrtý deň po počatí Slova na návštevu k svätej Alžbete, a hoci sa ponáhľala, predsa strávila štyri dni na ceste.  Najsvätejšia Mária bola nielen pri pôrode svätej Alžbety a pri narodení Jána, ale tiež pri pomenovaní a obrezaní svätého Jána. Nastala hodina, v ktorej svätá Alžbeta pocítila pohyby dieťatka, ako by sa chcelo postaviť na nožičky, ale ono iba išlo obyčajnou, prirodzenou cestou a podľa toho, ako mu poslušnosť kázala. Jeho matka pocítila nejaké menšie bolesti a oznámila to presvätej Márii. Ale nežiadala ju, aby bola prítomná pri pôrode, pretože úctu k dôstojnosti Márie i k Plodu jej života Ju od toho opatrne zdržali, lebo sa jej to nezdalo slušné. Ani veľká Pani nebola v tej istej miestnosti, ale poslala Alžbete pokrývky a plienky, ktoré zhotovila pre šťastné dieťatko. Hneď na to sa narodil, veľmi dokonalý a pravidelne vyvinutý a to, že bol bez nečistých látok, bolo znamením čistoty jeho duše. Zabalili ho do plienok a pokrývky, ktoré poslala Mária. Krátko na to, keď sa Alžbeta uspokojila a pripravila na vyznanie Pána, vyšla Mária zo svojej izbietky, aby navštívila matku a dieťatko a dala im svoje požehnanie. Na žiadosť Jánovej matky vzala Kráľovná novorodené dieťatko do svojho náručia a obetovala ho ako novú obetu večnému Otcovi a Jeho Velebnosť to so zaľúbením prijala ako prvé ovocie Vtelenia a božských ustanovení. Nanajvýš požehnané dieťa, plné Ducha Svätého, uznalo Ju za svoju najvyššiu Kráľovnú a preukazovalo Jej nielen vnútornú, ale i vonkajšiu úctu tajným naklonením hlavy a tiež sa klaňal Božskému Slovu, ktoré mu bolo zvláštnym svetlom ukázané v jej živote. A pretože tiež vedel, že bol nad všetkými ľuďmi vyznamenaný, vďačné dieťatko konalo úkony horlivých vďakyvzdávaní, pokory, lásky a úcty k Bohu a Jeho panenskej Matke. Nebeská Kráľovná ho obetovala večnému Otcovi a vyslovila za neho túto modlitbu: „Najvyšší Pane a otče, nanajvýš svätý a mocný, prijmi ku svojej cti túto obetu a prvé ovocie Tvojho najsvätejšieho Syna a môjho Pána. Jednorodený ho posvätil a zbavil následkov hriechu, zachránil pred mocou Tvojich starých nepriateľov. Prijmi túto rannú obetu a vylej na toto dieťatko požehnanie Tvojho svätého Ducha, aby bol verným sluhom Tvojim a Tvojho Jednorodeného.“ Táto modlitba našej Kráľovnej bola v každom ohľade účinná a poznala, ako Pán obohatil dieťatko, ktoré si vybral za svojho predchodcu a tiež pocítila v sebe účinky tohoto obdivuhodného požehnania. Keď Kráľovná vesmíru držala dieťatko vo svojom náručí, upadala na krátko, nepozorovaná do sladkej extázy, pri ktorej vyslovila vyššie uvedenú modlitbu za toto dieťatko, držiac ho pri prsiach, na ktorých mal čoskoro odpočívať Jednorodený večného Otca a jej. Toto bola predchodcova neobyčajná prednosť, akú nedostal žiaden zo svätých. Preto nie je div, že ho anjel nazval veľkým pred tvárou Božou, lebo prv, než sa narodil, navštívil ho Pán a posvätil a keď sa narodil, posadený bol na trón milosti, objali ho ruky, ktoré mali objímať vtelené Slovo Božie a tým sa v najnežnejšej Matke Božej roznietila veľmi veľká túžba, aby už držala na rukách Syna Najvyššieho. Táto ju naplňovala sladkou láskou k jeho predchodcovi, ktorým bolo novonarodené dieťatko. Svätú Alžbetu upovedomilo o tých týchto veciach božské osvietenie a videla svoje obdivuhodné dieťatko v náručí Tej, ktorá bola viac a vo väčšom zmysle jeho Matka, než ona sama, lebo ona bola matkou iba jeho prirodzenej bytosti, kým však najsvätejšia Mária zastávala miesto, na ktorom závisela existencia v poriadku milostí. To všetko naviazalo nanajvýš sladké zväzky lásky medzi týmito najpožehnanejšími ženami a dieťatkom, ktoré tiež bolo osvietené ohľadne týchto tajomstiev. Pohybmi svojho útleho tela prejavoval radosť ducha, vinul sa k nebeskej panej, snažil sa vylákať Jej pohladenie a ostať u Nej. Nežná Pani sa s ním poláskala, ale s takou dôstojnosťou, že ho ani nepobozkala, hoci jeho vek by to pripúšťal. Ona však zachovala svoje prečisté pery nedotknuté pre svojho najsvätejšieho Syna. Ani uprene nepozrela na jeho tvár a obracala všetku svoju pozornosť iba k svätosti jeho duše. Taká bola veľká opatrnosť a skromnosť veľkej Kráľovnej nebeskej, čo sa týka používania svojich očí, že ťažko by to dieťa poznala podľa pohľadu. Keď sa rozniesla správa o narodení Jána, všetci známi a príbuzní, ako hovorí svätý Lukáš, sa zhromaždili, aby blahopriali svätému Zachariášovi a Alžbete, lebo boli bohatí, urodzení a vážení v celej provincii a ich zbožnosť priťahovala srdcia všetkých, ktorí ich poznali. Už tak veľa rokov ich poznali ako bezdetných a vedeli o neplodnosti i o pokročilom veku Alžbety, preto sa všetci veľmi radostne divili a považovali narodenie dieťatka viac za zázračné, než prirodzené. Svätý kňaz Zachariáš bol ešte nemý a nemohol svoju radosť prejaviť slovami, lebo hodina jeho uzdravenia ešte neprišla. Ale teraz sa zbavil všetkej nedôvery a prejavoval svoju radosť iným spôsobom a bol naplnený vrúcnou vďačnosťou a chválou za také zvláštne požehnanie, ktoré teraz videl svojimi očami. Jeho chovanie popíšem v nasledujúcej kapitole.

Poučenie, ktoré dala Kráľovná nebies ct. Márie z Agredy.

Moja najdrahšia dcéra, nediv sa, že môj služobník Ján sa obával a váhal prísť na tento svet. Nevedomý zbožňovateľ sveta nikdy nemôže milovať život natoľko, nakoľko ním opovrhuje človek zbehlý v božskej vede a bojí sa jeho nebezpečenstva. Túto vedu mal vo vysokom stupni predchodca môjho Syna; pretože vedel, aká strata mu hrozí, bál sa toho nebezpečenstva. Avšak ten, kto vie, aké zradné je more sveta a hrozí sa pred ním, plaví sa oveľa opatrnejšie cez jeho nezmerateľné hĺbky, preto mu to prospelo pre bezpečný príchod na svet. Toto šťastné dieťatko začalo svoju životnú dráhu s takou nechuťou a odporom ku všetkým pozemským veciam, že jeho odpor k nim nikdy neochabol. S telom nikdy neuzavrel mier, ani nikdy neokúsil jeho jed a nedopustil, aby sa do jeho zmyslov prenikla márnivosť a oslepila mu oči; pre svoj odpor k svetským veciam položil i svoj život pre spravodlivosť. Občan pravého Jeruzalema nemôže žiť v pokoji alebo v spojení s Babylonom, ani nie je možné požívať súčasne milosti Najvyššieho, aj priateľstvo jeho výslovných nepriateľov, lebo nikdy nemôže slúžiť dvom nepriateľským pánom, ani sa nemôže porovnať svetlo s tmou, Krista s Beliálom (Mt 4, 4). Chráň sa, moja najdrahšia, pred tými, ktorí žijú v tme a pred milovníkmi sveta, viac než pred ohňom, lebo múdrosť synov tohoto sveta je telesná a diabolská a ich cesty vedú k smrti. Aby si mohla kráčať po ceste pravdy, je nutné, hoci aj za cenu prirodzeného života, aby si si zachovala pokoj duše. Ukážem ti tri bydliská, v ktorých musíš prebývať a z ktorých nesmieš nikdy úmyselne vyjsť. Keby ťa Pán niekedy vyzval, aby si uľavila svojim blížnym v ich potrebách, prajem si, aby si nikdy nestratila tieto útočištia. Konaj ako človek, ktorý žije v hrade obkľúčenom nepriateľmi a musí ísť k bráne vybaviť nejaké záležitosti s inými a stále dáva pozor a cháni sa pred nebezpečenstvom. Tak musíš žiť aj ty, aby si žila bezpečne. Nepochybuj, že nepriatelia, ktorí ťa obklopujú sú krutejší a jedovatejší, než zmija.  Tvoje bydliská majú byť: Božstvo Najvyššieho, človečenstvo môjho najsvätejšieho Syna a tvoje vlastné vnútro. V Božstve musíš žiť ako perla v škrupinke, alebo ako ryby vo vode a nechávaj svoje žiadosti a city plynúť v jeho nekonečných priestoroch. Najsvätejšie človečenstvo bude stenou, ktorá ťa bude chrániť a Jeho Srdce bude miestom tvojho odpočinku a pod jeho krídlami nájdeš odpočinutie (Ž 16, 8). Tvoje vnútro ti poskytne miesto pokoja a útechy svedectvom dobrého svedomia (1 Kor 2, 12) a ak ho zachováš čisté, oboznámi ťa so sladkými slovami tvojho Ženícha. Aby ťa pri tom podporovala i telesná samota, prajem si, aby si ostávala v odlúčenosti v chóre alebo vo svojej cele a nevychádzala, len keď ťa k tomu bude nútiť poslušnosť alebo láska. Poviem ti tajomstvo: Sú zlí duchovia, ktorým Lucifer výslovne nariadil, aby dávali pozor na rehoľné osoby, ktoré vychádzajú zo samoty, aby ich napadli, bojovali s nimi a priviedli ich k pádu. Diabli nevchádzajú tak ľahko do ciel, lebo tam nenachádzajú príležitosti, aké poskytujú rozhovory a používanie zmyslov, na ktoré obyčajne chytajú a trhajú svoju obeť, ako hladní vlci. Samota a uzobranosť rehoľných osôb ich trápi, lebo vedia, že ich útoky sú márne, pokým ich nemôžu zviesť ku svetským rečiam.  Je tiež isté, že diabli nemajú žiadnu moc nad dušou, pokým si nezistia do nej vstup nejakým všedným alebo smrteľným hriechom. Smrteľný hriech im dáva akosi priame právo na tých, ktorí sa ho dopustili, kým všedný hriech oslabuje dušu a vyzýva diablov k útoku. Nedokonalosti zmenšujú zásluhy, brzdia pokrok v cnosti a povzbudzujú nepriateľa. Kedykoľvek ľstivý had spozoruje, že duša nebojuje proti svojej roztržitosti a zabúda na to, ako je táto roztržitosť nebezpečná, zoslabuje ju a snaží sa nakvapkať do nej svoj smrtiaci jed. Nepriateľ potom láka tú dušu ako malé, neopatrné vtáča, kým sa nechytí do niektorého z týchto mnohých osídiel, z ktorých však nie je ľahké sa vyslobodiť.  Obdivuj teda, dcéra moja, to, čo si s pomocou božského osvietenia naučila a s najväčším zármutkom plač nad záhubou tak mnohých duší, ktoré sú oddané tak nebezpečnej vlažnosti. Žijú v zatemnenosti svojich vášní a skazených náklonností, zabúdajú na nebezpečenstvo, nevšímajú si svoje straty a nedávajú pozor na svoje konanie. Namiesto toho, aby sa báli a vyhýbali príležitostiam ku zlu, ešte sa im vo svojej slepej nevedomosti vystavujú a vyhľadávajú ich. V nerozumnej vášni ženú sa za svojimi rozkošami a za radosťami tohoto sveta, nekladú žiadne medze svojim vášnivým túžbam a nedbajú, kam kráčajú, aj keď idú do najnebezpečnejšej priepasti. Obkľučujú ich nespočetní nepriatelia, ktorí ich sledujú s diabolskou prešibanosťou a úskočnosťou, s neprestajnou bdelosťou, neuhasiteľnou nenávisťou a s neochvejnou vytrvalosťou. Nie je teda div, že z takých krajných nebezpečenstiev, alebo lepšie z takého nerovného boja vychádzajú smrteľníci s nenahraditeľnými stratami a nenapraviteľnými porážkami. A pretože počet bláznov je nekonečný, podľa toho počet zatratených tiež musí byť nesčíselný a preto nie je div, že sa diabol naparuje pre svoje víťazstvá nad takým množstvom ľudí, ktorých priviedol do záhuby. Kiež by ťa večný Boh chránil pred takým nebezpečenstvom a plač a nariekaj nad stratou svojich bratov a stále podľa možnosti pros za ich záchranu.

Titulný obrázok: https://www.spoloklatinskejomse.sk/cirkevny-rok/narodenie-svateho-jana-krstitela-24

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás