/čo sa udialo pri smrti Panny Márie, Jej pohreb a nanebovzatie do Božieho kráľovstva/

AUDIONAHRÁVKA:

Tri dni pred smrťou Panny Márie sa zhromaždili vo večeradle všetci apoštoli. Slávna Pani každého privítala s veľkou úctou a poprosila o požehnanie. Nebeská matka bola krásna a celá ožiarená nebeským jasom a obklopená tisícom svojich strážnych anjelov. Prirodzený vzhľad a stav Jej presvätého tela bol na tridsať tri rokov. Míňajúce sa  roky nemali na Ňu žiaden vplyv. Táto výsada bola udelená iba Panne Márii….

Všetci apoštoli a zhromaždení plakali a s nimi aj presvätá  Mária, ktorá neodolala zármutku svojich dietok. Po chvíli ich poprosila, aby sa v tichu modlili. V tej chvíli zostúpil z neba vtelený Syn Boží, sprevádzaný všetkými svätými, anjelmi a celý dom večeradla sa naplnil slávou. Jej božský Syn Jej udelil požehnanie a dal Jej na výber, či si vyberie prejsť do slávy Božej smrťou alebo bez prechodu smrti priamo do nebeského kráľovstva. Panna Mária si vybrala  bránu smrti, aby nasledovala svojho božského Syna. Bez akejkoľvek slabosti zomrela v tom okamihu, keď božská moc Jej prestala poskytovať pomoc.

Potom Jej najčistejšia duša opustila telo a zaujala svoje miesto na tróne po pravici svojho božského Syna. Táto slávna smrť veľkej Kráľovnej nastala v tej istej hodine, v ktorej zomrel Jej božský Syn, o tretej hodine v piatok, dňa 13. augusta, keď dosiahla vek 70 rokov bez 26 dní. Nebeská Matka prežila Krista Pána od doby Jeho smrti o 21 rokov, 4 mesiace a 19 dní.

Pri Jej vzácnej smrti sa udialo mnoho rôznych zázrakov, uzdravení, duše z očistca boli vyslobodené a celý Jeruzalem bol vzrušený. Zhromažďovali sa v udivených zástupoch a hlasne vyznávali Božiu moc a veľkosť Jeho skutkov. 

Poučenie Panny Márie:

Všetci tí, ktorí sú mi oddaní, ak ma budú v hodine svojej smrti vzývať a v spomienke na moju šťastnú smrť a moju túžbu podobať sa Pánovi, ustanovia ma za svoju Zástupkyňu, vezmem ich v tej hodine pod zvláštnu ochranu, budem ich brániť proti útokom diabla a zavediem ich pred stolicu Jeho milosrdenstva, a tam zažijú moje orodovanie. A pretože smrť nasleduje po živote a obyčajne býva taká aký bol život, preto najlepšou zárukou pre dobrú smrť je dobrý život; život v ktorom je srdce slobodné a odlúčené od pozemskej lásky. Ako veľmi sa v tej pravde smrteľníci mýlia a ako ďaleko v tom blúdia svojím konaním!

Pohreb presvätého tela najblahoslavenejšej Panny Márie a čo sa pritom stalo.

Božská moc poskytla zroneným apoštolom útechu. Tí sa potrebovali poradiť o pohrebe presvätého tela svojej Kráľovnej. Vybrali hrob, ktorý  bol pripravený riadením Jej božského Syna. Pozvali aj dve panny, ktoré Jej počas života posluhovali a boli dedičkami Jej tuník. Mali s najväčšou úctou a cudnosťou pomazať telo Matky Božej. No telo Panny Márie bolo chránené jasnou žiarou, ktorá ich oslepila a nemohli sa k Nej ani problížiť. Apoštoli z vnuknutia pochopili a tiež im to sám Pán Ježiš oznámil, že sa Jej tela nemožno dotýkať a ani Ho odkrývať.

Izba, kde ležala Panna Mária krásne voňala po dlhé roky a tiež sa v nej  uskutočnili mnohé zázraky milosti a pomoci.

Najblahoslavenejšia Panna Mária vchádza do najvyššieho neba a nasledujúc Krista, nášho Vykupiteľa; vracia sa, aby znovu oživila svoje telo a v ňom tretieho dňa opäť vystupuje na nebesia a zasadne po pravici Pána. 

Náš Vykupiteľ Ježiš Kristus oznámil, že Matka Božia spolupôsobila v diele vykúpenia, preto bude tak ako Ježiš, vzkriesená v rovnakej dobe a hodine ako On, aby Ju urobil podobnú Sebe. Potom na rozkaz Pána najčistejšia duša Kráľovnej vošla do panenského tela, znovu sa oživila a pozdvihla, aby mu dala nový život nesmrteľnej slávy a udelila mu štyri dary: priehľadnosť, neciteľnosť, rýchlosť a jemnosť, ktoré zodpovedajú vlastnostiam duše a prechádzajú z nej do tela. Najsvätejšia Panna Mária obdarená takými darmi vystúpila z hrobu s telom aj s dušou, bez zdvihnutia kameňa, ktorým bol hrob prikrytý a bez porušenia polohy tuniky a plášťa, ktoré prikrývali Jej sväté telo. 

Nebeská Matka dala svojmu Synovi vo svojom lone čistú, nepoškvrnenú a bezhriešnu podobu človeka, pre vykúpenie sveta, tak teraz Pán Jej to oplatil v tom vzkriesení a novom oživení a dal Jej slávu a krásu podobnú svojej vlastnej sláve a kráse. 

Potom vyšla od hrobu preslávna procesia, vystupujúca s nebeskou hudbou vzdušnými priestormi k najvyššiemu nebu. Toto sa stalo v prvej hodine po polnoci, v ktorej aj Pán vstal z hrobu, a preto neboli všetci apoštoli svedkami tohoto divu, ale iba niektorí z nich, ktorí práve boli pri hrobe na stráži. Svätí anjeli vošli do neba v tom istom poriadku v akom boli pri zahájení sprievodu a naposledy vošiel náš Spasiteľ Ježiš Kristus a po Jeho pravici Kráľovná, odiata v zlate a taká krásna, že bola predmetom obdivu celého nebeského dvora. Všetci sa obrátili k Nej, pozerali na Ňu, velebili Ju s novým plesaním a chválospevmi. 

V takej sláve došla presvätá Mária k trónu najsvätejšej Trojice a tri božské Osoby prijali Ju na trón s objatím večne nerozlučiteľným. Večný Otec Jej povedal: „Vystúp vyššie, moja Dcéra a Holubička moja.“ Vtelené Slovo prehovorilo: „Matka moja, z ktorej som obdržal ľudskú bytosť a plný úžitok môjho diela v Tvojom dokonalom napodobňovaní Ma, prijmi teraz z mojej ruky odmenu, ktorú si si zaslúžila.“ Duch Svätý povedal: „Moja najmilšia Nevesta, vojdi do večnej radosti, ktorá odpovedá najvernejšej láske; požívaj teraz svoju lásku bez starosti, lebo zima utrpenia už prešla a Ty si dosiahla naše večné objatie.“ Najblahoslavenejšia Panna Mária bola tam zaujatá pozorovaním troch božských Osôb a ako zaplavená nekonečným oceánom a hlbinami Božstva a svätí nebešťania boli naplnení obdivom a novou neobyčajnou rozkošou 

Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Kráľovná nebies, Mária. 

Dcéra moja, aká poľutovaniahodná a neospravedlniteľná je nevedomosť ľudí, ktorí tak vedome a dobrovoľne zabúdajú na večnú slávu, ktorú Boh pripravil pre tých, ktorí žijú tak, aby si ju zaslúžili. V tomto ohľade nikto nie je bez viny, pretože v dôsledku toho nielenže sa nesnažia myslieť na to, aby sa namáhali o dosiahnutie tej blaženosti, ale venujú všetku svoju pozornosť a všetky sily takým veciam, ktoré ich zvádzajú, aby zabúdali na cieľ, pre ktorý sú stvorení. Niet pochybnosti, že toto zabúdanie pochádza z toho, že sa zaplietajú do pýchy života, do žiadostí očí a do žiadostí tela /Jn 2, 14/, lebo tým, že tomu po celý život venujú všetky sily a schopnosti, nemajú žiaden čas, aby dbali alebo sa starali o myšlienky týkajúce sa večnej blaženosti. Ako oveľa ľahšie je pre smrteľníkov, keď sa chránia pred takou prevrátenosťou, najmä dietky Cirkvi, lebo tieto majú poruke ľahké prostriedky viery a nádeje pre dosiahnutie pravdy! Ľudská slabosť je vždy náklonná, aby konala menej dobra, než sa vyžaduje; ak sa vyžaduje málo, koná potom veľmi málo, a preto sa vystavuje nebezpečenstvu, že stratí všetko. Kto sa uspokojuje s prostredným alebo najnižším stupňom cnosti, vždy ponecháva vo svojej vôli a vo svojich náklonnostiach otvor pre pozemskú príchylnosť a lásku k veciam pominuteľným. Keby sa svätí mohli vrátiť, aby si zaistili nejaký ďalší stupeň slávy – znášaním všetkých muk až do súdneho dňa, zaiste by sa vrátili, pretože už majú pravé a dokonalé poznanie o cene odmeny a milujú Boha dokonalou láskou. 

Zdroj: Mária od Ježiša z Agredy – Mystické Mesto Božie – Zväzok 1 – Počatie. Str. Dielo pre súkromnú potrebu preložené z češtiny v r. 1994