V živote sa stretávame s rôznymi náročnými situáciami, veľakrát prídu aj pohromy. Aj keď človek vie, že takéto pohromy môžu prísť, vždy zostane prekvapený a rýchlo uvažuje, čo najdôležitejšie si má so sebou zabaliť. O tejto téme, ako aj o našom skutočnom vzťahu k Bohu, bude rozprávať o. Kostrzewa. 

ZHROMAŽĎUJME DUCHOVNÉ POKLADY 

Deň Syna človeka príde nečakane, nikto ho nebude očakávať. Sme pripravení na to, aby tento deň prišiel? Keď prídu situácie ohrozenia, ukáže sa, že ľudia majú v povahe zachraňovať to, čo je pre nich najdôležitejšie. Ak by nám niekto povedal, že máme minútu na to, aby sme sa evakuovali, čo by sme si so sebou vzali? Čo je pre nás najcennejšie? Pán Ježiš hovorí, aby sme so sebou nebrali nič. To, čo si so sebou máme vziať je to, na čom pracujeme celý svoj život – duchovné poklady, ktoré ako jediné budú zachránené. Nimi sa budeme môcť pochváliť pred Bohom a oni budú kľúčom do neba. Otázka znie: Čo duchovné sme si ,,zarobili“, keď sme boli na tejto zemi? Čo je náš duchovný poklad? 

„Všemohúci, milosrdný Bože, oddiaľ od nás, láskavo, všetky nešťastia, aby, slobodní od nebezpečenstiev duše a tela, mohli sme ti takto slúžiť.“ 

Ježiš prosí každého z nás po mene, aby sme Mu takto slobodne slúžili. Nech v našom živote nie je nič, čo nás znepokojuje a sťažuje nám vzťah s Bohom i vykonávanie nášho poslania. Naším najväčším povolaním je byť kresťanom a mať vzťah s Bohom – s Kristom a takto si hromadiť poklady v nebi. 

„BEZO MŇA NEMÔŽETE NIČ UROBIŤ“ 

Ak niečo útočí na naše duše a telá, spôsobuje to, že nie sme schopní Bohu slúžiť v úplnej slobode. Prvý, ktorý to koná, je satan – zlý duch, ktorý nám posúva iné veci, žeby sa nimi zaoberala naša myseľ, zmysly, psychika, myšlienky a telo. To sa stáva naším pokladom, ktorý chceme zachrániť, dokonca, aj keď vieme, že náš život sa môže skončiť každú chvíľu. Je to veľká bieda, pretože zabúdame na duchovný poklad a radšej sa sústredíme na to, čo sa týka tela. 

Obidve oblasti – aj duša aj telo sú dôležité, lebo aj dušou aj telom slúžime Bohu. Zakúšame však pokušenie, aby sme sa viac sústredili na to, čo sa týka tela. Slúžiť telom sa dá napríklad ťažkou prácou, aby sme zarobili na obživu pre seba i pre svoju rodinu. Ale, keď zabudneme na to, čo môžeme učiniť našou dušou – modlitbou a trávením času pred Pánom, potom je zbytočná všetka naša námaha a behanie za každodenným chlebom a peniazmi. 

Máme rovnováhu v tom, koľko času trávime na modlitbách a koľko času venujeme iným veciam? Ako často sa vzdávame modlitby doma a ešte častejšie rezignujeme zo stretnutia s Bohom na svätej omši, či na súkromnej adorácii! Niet divu, že potom sa rúcajú naše domy, kariéry a všetko, čo sme si vysnívali, podobne ako za čias Noeho (porov. Lk 17, 26-27). 

Cesta našej duchovnej práce je istota, ktorá prežije všetko. Je to práca, ktorá sa koná dušou, nie telom. Dávame málo zo svojho času na súkromnú modlitbu – adoráciu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Ženy, muži, otcovia, matky, Pán Ježiš hovorí do nášho srdca a dáva odpovede, prečo sa v našom živote, manželstve, či rodine zosypalo tak veľa vecí. Málo času sme trávili súkromne s Bohom a stavali sme všetko na sebe. 

Mnoho ľudí zabúda, že sú povolaní byť predovšetkým s Ježišom, byť v Jeho prítomnosti a mať s Ním dôverné priateľstvo. Nenájdu si čas byť v tichu Ježišovej prítomnosti a nepočúvajú, čo chce Jeho srdce povedať ich srdciam. Pán niekedy zničí to, čo vybudujeme svojimi rukami, pretože sme nevybudovali niečo dôležitejšie svojou modlitbou a svojou dušou. Náhlime sa, pracujeme, zabezpečujeme, jazdíme. Ale, keď nám bude chýbať čas s Pánom Ježišom, nič z toho nebudeme mať. Lebo, bez Božieho požehnania, márna je naša námaha. Boh musí zbúrať naše snahy, aby s nami zatriasol, aby nám ukázal, že bez Neho sa nedá vybudovať šťastie na zemi. 

NAVŠTÍVME JEŽIŠA VO SVIATOSTI JEHO LÁSKY 

Veľakrát máme dostatočné zabezpečenie vo všetkých oblastiach, ale chýba nám láska, radosť a šťastie – chýba nám Ježiš. Čas stretnutia sa s Ježišom je najnákladnejším základom. 

Ak budeme hľadať Ježišovu tvár a túžiť spočinúť na Jeho srdci, uvidíme úžasné veci. Zlý duch chce, aby všetko, čo Ježiš stvoril, sme videli ponorené do temnoty a stuhnuté zlom. Avšak, Ježiš je Svetlo. Tí, ktorí k Nemu prichádzajú vo Sviatosti Jeho Lásky, sa v Ňom stanú svetlom a ohňom. Milujme a nechajme sa láskou podnietiť k tomu, aby sme Ho navštívili vo Sviatosti Jeho Lásky. Jednou hodinou adorácie urobíme viac dobra ako za 100 dní kázania a apoštolskej práce. Keď sme s Ježišom, pracuje pre nás. Čas strávený v Ježišovej prítomnosti nie je premárnený čas. Adorácia je znásobenie nášho času a našich obmedzených síl Ježišovou mocou. Prostredníctvom adorácie, Ježiš bude v nás konať veľké veci. 

Príďme k Ježišovi na adoráciu. Dajme Mu hodinu svojho času a On sa o všetko postará. Častokrát premýšľame nad tým, čo všetko ešte môžeme spraviť. Avšak, neuvedomujeme si, že my nič nemôžeme spraviť. To iba Ježiš dokáže konať v našich životoch. Boh môže všetko. Stačí Mu dať svoj čas a všetky problémy sa vyriešia. Prichádzajme k Ježišovi tam, kde je prítomný, modlime sa za svoje rodiny, za krajinu, v ktorej žijeme, za celý svoj život. Je potrebné využiť čas, ktorý nám dáva Ježiš. Odkrývajme Božiu prítomnosť, ktorá je uprostred nás, silu našej modlitby a duchovných možností. Adorácia je liekom. 

o. Slawomir Kostrzewa

Spracovala: Dominika Knapová 

Dávame do pozornosti: kniha, ktorá vo Vás vzbudí neuhasiteľnú lásku k Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti a k svätej omši: