Svätý Augustín karhá trúfalosť jedného kresťana svojej doby, ktorý učil, že očistca sa netreba báť, pretože jeho muky netrvajú večne. 

„Nezáleží na tom, ako dlho zostanem v očistci,“ povedal kresťan, „aby som sa konečne dostal do neba.“ Svätec mu odpovedá: „Nech to nikto nehovorí, lebo očisťujúci oheň je hroznejší ako všetko pozemské utrpenie, nech je akokoľvek ťažké.“ Ukáže nám to nasledujúci príklad. 

Dvaja zbožní mnísi, ktorých horlivosť pre Božiu službu spájalo blízke priateľstvo, uzavreli dohodu, že sa budú navzájom povzbudzovať k dobru a horlivo pracovať na posvätení svojich duší. Horliví pre Božiu slávu a spásu svojich blížnych, boli vzorom pokory, umŕtvovania a všetkých mníšskych cností. Jeden z nich čoskoro vážne ochorel a blížil sa k smrti. Zjavil sa mu anjel Pánov a povedal mu, že čoskoro zomrie, že za svoje drobné prehrešky bude v očistci, kým za neho nebude odslúžená zádušná svätá omša, a potom pôjde do neba, kde ho čaká veľká odmena. Mních, natešený touto správou, zavolá svojho priateľa, povie mu o videní a prosí ho všetkými prostriedkami, aby čo najskôr po smrti odslúžil svätú omšu za jeho dušu, čo mu smutný brat najslávnejšie sľúbil a svoj sľub aj dodržal. 

Na druhý deň ráno, keď chorý odovzdal svojho ducha Bohu, jeho verný priateľ, čo najrýchlejšie utekal do sakristie, obliekol si smútočný ornát a ponáhľal sa k oltáru. Počas svätej omše sa vrúcne modlil a prosil Boha, aby v mene Najsvätejšej Hostie prijal do večnej slávy túto drahú dušu, ktorá Mu vždy verne slúžila. Sotva dokončil svätú omšu, keď počas vďakyvzdania vidí pred sebou svojho zosnulého brata žiariaceho slávou, no zračí sa na ňom nepatrný tieň smútku. „Brat môj,“ povedala mu, „kde je tvoj sľub?“ Prečo si ma nechal celý rok v ohňoch očistca a ani za bratov, ani si za mňa neslúžil svätú omšu, keď si vedel, že s tým súvisí moja spása? Naozaj, veľmi ma udivuješ!“, zakričí mních. „Svoj sľub som dodržal najvernejšie, lebo hneď po tvojej smrti som slávil svätú omšu a až v tej chvíli som si vyzliekol ornát. Ako môžeš povedať, že som to odložil o celý rok, keď od tvojej smrti uplynulo len pár hodín a tvoje telo ešte nie je pochované?“

Potom mu jeho duša povedala s bolestným povzdychom: „Ach! Aké strašné sú tieto muky, keď mi pár hodín pripadalo ako celý rok. Ďakujem milosrdnému Bohu za skrátenie môjho utrpenia! Ďakujem ti, drahý brat, že si ma pred nimi zachránil. Idem do neba, kde sa budem za teba modliť, aby ťa Boh štedro odmenil za to, čo si pre mňa urobil; aby sme boli navždy zjednotení v šťastí a sláve, ako sme tu boli zjednotení počas našich pozemských dní. Zbohom!“ Keď to povedal, zmizol.

Preložil: Martin Handzuš – administrátor Facebook skupiny  Verím v očistec a modlím sa za duše – pridajte sa do skupiny a dozviete sa o očistci ďalšie zaujímavé informácie

Zdroj príbehu: Cuda Boże w świętych duszach czyśćcowych (Zázraky Božie vo svätých dušiach v očistci) Autor: o. Carlo Gregorio Rosignoli

Zdroj obrázka: https://pixabay.com/sk/photos/kostol-chr%C3%A1m-svetlo-uhloprie%C4%8Dka-714523/