Emil Neubert

Môj ideál Ježiš, Syn Máriin

„Čo by si robil, keby na tvojom mieste stál Ježiš? Ako by miloval, ako by  sa modlil, ako by konal?

Ježiš, môj ideál je duchovná klasika pátra Emila Neuberta, inšpirovaná učením bl. Wiliama Josepha Chaminadeho – kňaza, ktorý po Veľkej francúzskej revolúcii položil základ mariánskej obnovy Cirkvi.

Knižka je písaná formou intímneho dialógu medzi Ježišom, Máriou a čitateľom. Kniha ponúka jednoduchý, no mocný spôsob, ako prehĺbiť vzťah s Kristom cez jeho Matku. Učí, že skutočným ideálom kresťana je sám Ježiš – a cesta k nemu vedie cez synovskú lásku a odovzdanosť Panne Márii. Ponúka konkrétny návod, ako žiť mariánsku spiritualitu v každodennom živote – od osobnej modlitby až po apoštolát. Od  svojho prvého vydania v roku 1933 sa stala sprievodcom nespočetných duší, inšpirovala svätcov, ako bol sv. Maximilián Kolbe, a predalo sa jej už viac ako pol milióna výtlačkov po celom svete. Táto kniha je pre každého, kto túži žiť hlbšie, milovať vrúcnejšie a stať sa apoštolom Kristovej a Máriinej lásky v dnešnom svete.

Knižku si môžete objednať na webe Slovenského dohovoru za rodinu, no zároveň vám prinášame aj jej jednotlivé časti.

HLAVA II.

SOM MÁRIINÝM SYNOM, LEBO SOM TO CHCEL

Ježiš:

1. Brat môj, aby si porozumel mojej synovskej úcte voči mojej Matke, najprv pochop, že som Máriiným Synom, lebo som Ním chcel byť. Nič som neučinil z donútenia, ani náhodne, ani bezúčelne.

Keď som sa rozhodol ísť opraviť Otcovu slávu a zachrániť ľudstvo, otváralo sa predo mnou nekonečné množstvo ciest: pred všetkými som však dal prednosť Máriinej ceste. 

Slobodne a premyslene som stvoril Máriu, aby bola mojou Matkou, lebo keby som Jej nechcel zveriť túto úlohu, nikdy by nejestvovala; slobodne a premyslene som Ju učinil takou, akou je, aby potom Ona učinila mňa takým, aký som.

Som Jej Dieťaťom v plnej pravde, a ako každé dieťa, chcel som byť vytvorený z podstaty svojej Matky, chcel som byť vychovaný Jej mliekom, chcel som byť Ňou pestovaný a vychovávaný, chcel som byť poddaný.

Som Jej Dieťaťom oveľa viac, než ty si dieťaťom svojej matky, lebo iba z Nej som chcel prijať celú svoju ľudskú prirodzenosť.

Som Jej Dieťaťom celý, Boh a človek, pretože Ten, ktorého porodila, tvorí iba jednu a tú istú Osobu.

2. Vedz teda, že ak som chcel byť Jej Dieťaťom, chcel som to iba z lásky. Najprv z lásky k svojmu Otcovi, aby som Ho mohol lepšie osláviť a aby Mu ľudia porozumeli a milovali Jej zásluhou. Potom z lásky k svojej Matke, ktorá mi mala dať viac radosti, než všetci anjeli a ľudia spolu. A napokon tiež z lásky k ľuďom…, z lásky k tebe, brat môj milý.

HLAVA III.

ROZJÍMAJ A OBDIVUJ

Ježiš:

• Teraz rozjímaj o tom, čo mi vnukla synovská láska k Matke.

Myslím na Ňu a milujem Ju od večnosti, pretože od večnosti v Nej vidím svoju budúcu Matku.

Myslím na Ňu, keď tvorím nebesá s anjelmi; myslím na Ňu, keď stvárňujem zem i ľudí.

Myslím na Ňu pri vyslovovaní súdu proti tvojim prvým rodičom; myslím na Ňu pri zjavení sa patriarchom a prorokom.

• Z lásky k Nej Ju obdarúvam výsadami, z ktorých každá prevyšuje všetko, čo som udelil akémukoľvek inému stvoreniu. A pre Jej priazeň obchádzam zákony, ktoré postihujú všetkých ostatných ľudí. Ju, a iba Ju, robím Nepoškvrnenou v Jej počatí, slobodnú od všetkej žiadostivosti, vyňatú zo všetkej nedokonalosti, plnšiu milostí, než u všetkých anjelov a svätých, Matku Božiu a vždy Pannu, oslávenú na tele, ako ja sám, ešte pred všeobecným vzkriesením.
• Keď som prišiel na zem, aby som vykúpil ľudské pokolenie, venoval som tridsať rokov svojho života iba Márii a tri roky ostatnému ľudstvu.

• A nespokojil som sa s tým, že som Ju urobil účastnou na svojich výsadách a na svojom dôvernom živote: chcel som, aby mala podiel aj na poslaní, ktoré mi zveril Otec. Ako Vykupiteľ som ustanovil, aby sa so mnou stala Spoluvykupiteľkou, aby všetko, čo som ja získal pre spásu sveta zo spravodlivosti, Ona získala podľa najvyššej príslušnosti.
• A chcel som, aby bola po mojom boku aj v nebi – tak ako ja orodujem u Otca, aby Ona orodovala u mňa, aby rozdeľovala ľuďom všetky milosti, ktoré im so mnou získala. Lebo ako na zemi, tak i na nebi som Jej Synom, a som nesmierne šťastný, že Ju môžem odmeniť svojou štedrosťou za to, čo kedysi z lásky ku mne učinila a vytrpela.
• Počuj ešte: žijem v Cirkvi, vo svojom mystickom tele, ktoré je riadené mojím Duchom. Čo činí moja Cirkev, to činím ja: čo Cirkev činí pre moju Matku, to ja činím pre Ňu. Pomysli na všetku úctu a lásku, ktorú Jej Cirkev prejavila: brániac a prehlasujúc Jej výsady; ustanovujúc sviatky na Jej počesť; schvaľujúc bratstvá a rehoľné spoločnosti, určené na Jej službu. 

Rozjímaj o zbožnosti Jej dietok; Jej svätých, takých pobožných k mojej Matke; duší horlivých, ustarostených vždy väčšmi o to, aby Ju zahŕňali celkom zvláštnou úctou; ba na jednoduchých veriacich, takých horlivých za mariánsku úctu, takých prenikavých, niekedy väčšmi ako učenci v poznávaní Jej výsad, takých oduševnených, keď ide o to, prejaviť Jej nejakú známku zvláštnej náklonnosti. Nie je to veľkolepý prejav – a predsa len slabý odraz – mojej neporovnateľnej synovskej úcty k Matke?

Ku všetkému tomu, čo bojujúca Cirkev učinila a učiní pre Máriu až do konca vekov, pripoj to, čo Cirkev víťazná činí pre Ňu po celú večnosť; veď omnoho viac žijem v nebešťanoch ako vo veriacich pozemšťanoch. Predstav si city vďačnosti, úcty a lásky, aké blahoslavení bez prestania dosvedčujú svojej Kráľovnej a Matke, ktorej sú dlžní za svoju večnú blaženosť. Ja v nich a skrze nich vždy uctievam a milujem svoju Matku.

• Pozri na tieto dôkazy mojej synovskej úcty; skúmaj ich, zahĺb sa do nich, porozumej, čo z nich porozumieť môžeš a uvedom si, čo z nich neporozumieš. A potom si povedz, že k tejto nekonečnej synovskej úcte ťa chcem pridružiť… 

Veriaci:

Ježišu, aké divy! Ale ako prejaviť takú synovskú úctu?

Spracovala: Beata Zbiňovská

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás