Emil Neubert
Môj ideál Ježiš, Syn Máriin
Čo by si robil, keby na tvojom mieste stál Ježiš? Ako by miloval, ako by sa modlil, ako by konal?
Ježiš, môj ideál je duchovná klasika pátra Emila Neuberta, inšpirovaná učením bl. Wiliama Josepha Chaminadeho – kňaza, ktorý po Veľkej francúzskej revolúcii položil základ mariánskej obnovy Cirkvi.
Knižka je písaná formou intímneho dialógu medzi Ježišom, Máriou a čitateľom. Kniha ponúka jednoduchý, no mocný spôsob, ako prehĺbiť vzťah s Kristom cez jeho Matku. Učí, že skutočným ideálom kresťana je sám Ježiš – a cesta k nemu vedie cez synovskú lásku a odovzdanosť Panne Márii. Ponúka konkrétny návod, ako žiť mariánsku spiritualitu v každodennom živote – od osobnej modlitby až po apoštolát. Od svojho prvého vydania v roku 1933 sa stala sprievodcom nespočetných duší, inšpirovala svätcov, ako bol sv. Maximilián Kolbe, a predalo sa jej už viac ako pol milióna výtlačkov po celom svete. Táto kniha je pre každého, kto túži žiť hlbšie, milovať vrúcnejšie a stať sa apoštolom Kristovej a Máriinej lásky v dnešnom svete.
Knižku si môžete objednať na webe Slovenského dohovoru za rodinu, no zároveň vám prinášame aj jej jednotlivé časti.
Pokračovanie …………………………………………..
HLAVA VII.
AKO JA, DÔVERUJ MOJEJ MATKE
Ježiš:
- Brat môj, každé dieťa dôveruje svojej matke; priam tak som dôveroval ja svojej.
Dôveroval som jej vo svojich potrebách hmotných.
Živím vtákov nebeských, odievam ľalie poľné do ich skvelého rúcha; no chcel som byť odkázaný na takú istú hmotnú pomoc, ako všetky ostatné ľudské bytosti . Dôveroval som svojej Matke: živila ma, šatila ma a starala sa o mňa.
Môj život bol ohrozovaný. Nezarmucoval som sa nad tým: Matka ma niesla do cudzieho kraja, zatiaľ čo ja som spokojne spal v jej náručí.
- Dôveroval som svojej Matke v plnení svojho poslania.
Len čo som sa vtelil, chcel som posvätiť svojho predchodcu, zjaviť sa Židom a pohanom, starcovi Simeonovi a prorokyni Anne: zveril som to svojej Matke.
Ako nový Adam, chcel som si pridružiť Matku ako novú Evu, aby sme napravili prvý hriech súčinnosťou vôle, modlitby a obety: porozumela dokonale a veľkodušne súhlasila.
- Zveril som sa jej v úzkostiach, ktoré mi spôsobovalo toto poslanie.
Moja duša bola smutná nad všetko pomyslenie. Smutná pri pohľade na celkom hmotnú, často pokryteckú bohoslužbu, ktorú vzdávali môjmu Otcovi; smutná pre nepochopenie davu, pre odpor a zlú vôľu nepriateľov, pre pozemské zmýšľanie a nestálosť priateľov; smutná predovšetkým pre stratu nespočetných duší, nekonečne drahých, a pre ktoré som mal daromne preliať svoju krv. Bol som smutný až k smrti, takže som prosil Otca, aby oddialil odo mňa kalich tento.
A pri tom všetkom som mal nesmierne potešenie: Matku. Ona ma rozumela: ona sa vedela klaňať v duchu a v pravde. Ona sa zúčastňovala na mojich sklamaniach a úzkostiach; ona ma milovala tým väčšmi, čím hanobnejšie som bol napádaný farizejmi a zbabelejšie opúšťaný učeníkmi; bedlila a modlila sa so mnou po celý čas môjho skrytého života a za môjho verejného účinkovania; ona bola pri päte kríža veriac neochvejne, keď všetci ostatní boli otrasení vo viere; v nej moje vykupiteľské dielo došlo plného úspechu, ona bola mojím najväčším triumfom.
- Podľa mňa, dôveruj mojej Matke.
Dúfaj: je všemohúcou. Či som ju neurčil za rozdávateľku všetkých milostí? Či nemôže dať všetko, čo chce, komu chce, kedy chce?
Dúfaj: je najlepšia: Keď som ju učinil všemocnou, či som mohol urobiť ju i najmilostivejšou?
Dúfaj: som jej dieťaťom; či by som mohol odoprieť niečo svojej Matke?
Dúfaj: si jej dieťaťom; či matka niekedy odoprie svojmu dieťaťu, čo mu môže dať?
Dúfaj: celkom si sa jej odovzdal; či by mohla byť menej veľkodušnou, než ty? Dúfaj: dávajúc tebe, mne dáva, lebo vie, že žijem v tebe, a že čokoľvek činí najmenšiemu z mojich bratov, mne činí. Keď ju vzývaš, pôsobíš jej radosť, že sa stará i naďalej o mňa, že ma chová, pestuje, chráni pred nebezpečím, že ma vychováva.
Dúfaj: túži dať ti viac, než ty túžiš prijať, pretože ťa miluje a miluje mňa v tebe viac, než ty môžeš milovať sám seba.
Dúfaj, pretože by si ju zarmútil váhajúc; lebo váhať by znamenalo pochybovať o láske mojej Matky ku mne a ku tebe.
- Prečo však tvoja dôvera nie je vždy neochvejná?
Nezasluhuješ, povieš, aby ťa Matka vypočula pre tvoju vlažnosť v jej službe.
Tvoja vlažnosť je veľká; nebude však nikdy tak veľká ako láska tvojej Matky.
Musíš dôverovať nie preto, že si dobrý ty, ale preto, že ona je dobrá. Či prestane ona byť dobrou, keď ty si zlý?
- Nevieš však, či tvoja prosba súhlasí so zámermi Božími o tebe; a preto váhaš.
Počuj, naučím ťa spôsob modlitby, ktorá vždy zodpovie Jeho zámerom a ktorý môžeš pestovať vždy s nezlomnou dôverou.
Najskôr dobre porozumej tomuto:
- ohľadom každej tvojej potreby má tvoja Matka úmysly lásky.
- Jej úmysly sú vždy súhlasné s plánmi Božími a vždy uskutočniteľné.
- stoja vždy viac, než tvoje vlastné úmysly, lebo Mária vie lepšie než ty, čo potrebuješ a má s tebou väčšie zámery než ty sám.
Zakaždým teda, keď pocítiš túžbu, pros Matku, aby uskutočnila svoje úmysly ohľadne tejto túžby; a buď istý, neochvejne istý, že obdržíš, alebo čo si žiadaš, alebo niečo lepšieho; a že obdržíš nie podľa svojich úzkoprsých predstáv, lež podľa jej nekonečnej lásky.
Veriaci:
Áno, Ježišu, to bude nádherné! Odteraz, aby som mal vieru, ktorá prenáša vrchy, a aby som bol vyslyšaný nad svoje očakávanie, stačí mi v každej potrebe, že budem vzývať svoju Matku, aby uskutočnila so mnou svoje úmysly.
Spracovala: Beata Zbiňovská
Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
