Začala som si vzťah s iným človekom, hoci som bola vydatá. No v tej chvíli som sa rozhodla odísť od manžela. Naše manželstvo bolo v poriadku, mali sme prácu, všetky možné materiálne statky, jednoducho všetko. Boli sme spolu šťastní. 

Žila som bez Boha, nemodlila som sa k nemu, lebo mi to bolo jedno, len som si užívala život. Deti som nechcela. Až po 6 rokoch sa nám narodila naša prvá dcéra. Po 3 rokoch sa nám narodilo aj druhé dieťa. Mala som všetko, čo som v živote chcela. Všetko bolo v poriadku, až kým … 

Pred 8 rokmi som začala chodiť s iným človekom a rozhodla som sa ukončiť manželstvo. Alberto, môj manžel, strašne tým trpel, ale miloval ma natoľko, že mi jedného dňa povedal: “Ak si myslíš, že si bezo mňa šťastná, okamžite ti podpíšem rozvodové papiere.” Môj otec, muž hlbokej viery, s bolesťou pozoroval dôsledky spôsobené rozpadom môjho manželstva, a tak šiel do kostola v Barcelone, kde bola Madona … Panna Mária z Medžugoria a so všetkými sa modlil za mňa. Keď vyšiel, zbadal oznam o púti a bez toho, že by čokoľvek niekomu povedal, odcestoval sem do Medžugoria. Vrátil sa tu niekoľkokrát, bol tu aj v deň, keď som po odlúčení odovzdala svoje deti Albertovi. Neviem presne ako, ale niečo sa vo mne zrazu zmenilo. 

Po niekoľkých mesiacoch mi volal otec a vravel: „Chcel by som, aby si prijala moje pozvanie do Medžugoria …“ Odpovedala som: “Dobre!” a pozvanie som prijala. Šli sme tu ja, môj manžel a naše 2 malé deti. Moje srdce bolo úplne uzavreté, v živote som nemala vzťah k Bohu a bolo mi jedno, či sa Panna Mária skutočne zjaví alebo nie.

S dávkou podozrenia som načúvala svedectvo vizionárky Mirjany, ale v sebe som silno cítila, že to, čo som počula, je absolútna pravda. Počas spiatočnej cesty mi otec daroval knihu o zjaveniach Panny Márie, ale ja som ju ani neotvorila. Považovala som za najlepšie riešenie darovať ju matke môjho priateľa, ktorá bola vážne chorá na rakovinu. Po 9 mesiacoch mi táto žena zavolala a povedala mi: „Sofia, si to ty? Som šťastná, že som ťa stretla, ďakujem za knihu a ruženec. Chcela by som ísť do Medžugoria poďakovať Panne Márii. Vieš, zmenila mi život … keď som tam išla pred niekoľkými mesiacmi prvýkrát, bola som na pokraji smrti. Išla som tam prosiť Pannu Máriu, aby ma pripravila na cestu do neba. Len pred pár minútami mi však lekár potvrdil, že testy vykazujú nevysvetliteľné zníženie nádorových markerov a že nie je jasné ako, ale som v poriadku. Bola by som veľmi rada, keby si ma tam sprevádzala…“ 

Nedokázala som jej povedať nie a 25. júna (na výročie zjavení) som tam cestovala. Nedokázala som vysvetliť, prečo sa toľko ľudí zgrupovalo k spovedi. Myslela som si, že sa všetci zbláznili. Prechádzali sme ďalej. Začala omša, ale mne bolo jedno, čo sa deje, a tak som sedela a počúvala hudbu v rádiu, pretože ma preklad nezaujímal. Neviem prečo, ale zrazu som vstala a išla k spovedniciam. Tam bol len jeden kňaz so španielskou vlajkou. Vošla som dnu. Nespovedala som sa viac než 20 rokov.

Prvá vec, ktorú som povedala, bola: “Neviem, prečo som tu. Neviem, kde začať …” Začala som plakať a premýšľať o celej svojej minulosti, o svojom živote bez Boha, o všetkom utrpení, ktoré Boh znášal za moje hriechy, o Ježišových bolestiach na kríži, o ľuďoch, ktorým som ublížila a ktorí trpeli mojou vinou. Cítila som takú bolesť. Kňaz mi položil ruky na hlavu a povedal iba jednu vetu: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ a keď vetu dokončil, všetka bolesť, ktorú som cítila, zrazu zmizla! Nedá sa to vysvetliť slovami, ale celé moje telo a duša cítili pokoj a lásku. Boha som nevidela, ale objímala som ho. Cítila som Božie objatie a pocit akejsi plnosti a absolútneho šťastia. Nechápala som, ale v tej chvíli som kňazovi len povedala: “To nie je možné, to nie je možné!” Nato povedal: “Odpustil vám váš manžel?” “Áno,” odpovedala som. “Ako by vám Boh nemohol odpustiť, keď je váš otec? Choďte teraz, choďte na prijímanie, choďte a privítajte Ježiša.” V okamihu prijímania sa objatie, ktoré som cítila pri spovedi, strojnásobilo! Nemohla som tomu uveriť, toľko šťastia … možno že to prežívali všetci! V nebi to určite pocítime. Želám si, aby sme všetci mohli prežiť tento zážitok, ktorý tento dar prináša, pretože je úžasný … nádherný!

Bola som nesmierne šťastná, keď som odišla z omše. Na ulici som dokonca stretla svojho otca … bol tam a zhodou okolností sme sa ocitli na tom istom mieste a v rovnakom období, aj keď s inými pútnikmi … 

Bola som ďaleko od Boha, ale dnes viem, že On existuje! “Bože, obrátila som sa ti na 20 rokov chrbtom, ale teraz ťa chcem každý deň, nechcem ťa opustiť, našla som ten najväčší poklad …”

Boh obnovil naše manželstvo od základov. Teraz máme 4 detí, modlíme sa s nimi ruženec každý deň v rodine a keď nás Panna Mária zavolá do Medžugoria, vždy odpovieme ÁNO.

zdroj: svedectvo Sofie Gamiz na Mladifeste v Medžugorí, august 2020

Prevzaté z: https://www.verim.sk/medzugorie-mi-zachranilo-zivot/