Meditácia na slávnosť svätého Jozefa

sv. jozef sdzr

Túto meditáciu napísal Blahoslavený William Joseph Chaminade:

Sláva svätého Jozefa nemá obdobu. Nikto sa mu nevyrovná v službe, ktorú preukázal, a v čnostiach, ktoré praktizoval. Uvedomme si, že sa nesmieme uspokojiť iba s prijatím Božích darov, ale musíme ich čo najlepšie využiť. Pre svätých dokonalosť nespočíva v získaní veľkých milostí z jeho dobroty, ale v tom, že sú mu verní. Ak sú svätí slávni podľa svojich čností, potom Jozefova sláva je neporovnateľná, pretože v jeho živote by ste márne hľadali čnosť, ktorá by nemala nejakú zriedkavú vlastnosť, aká sa nenájde u nikoho okrem neho. Predstavte si svätosť všetkých starých patriarchov, ten dlhý rad po sebe nasledujúcich generácií, ktorý je tajomným Jakubovým rebríkom vrcholiacim v osobe Božieho Syna. Pozrite sa, aká veľká je Abrahámova viera, Izákova poslušnosť, Dávidova odvaha, Šalamúnova múdrosť. A keď ste si už utvorili najlepšiu mienku o týchto svätých, spomeňte si, že Jozef je na vrchole rebríka ako hlava svätých, kráľov, prorokov, patriarchov, vernejší než Abrahám, poslušnejší než Izák, veľkorysejší než Dávid, múdrejší než Šalamún, jedným slovom lepší v každej milosti, čím je bližšie zdroja, Ježiša, ktorý mu spí v náručí.

Náš Pán Ježiš Kristus, ktorý prišiel na tento svet ako sirota, čiže bez biologického otca, si prial mať Jozefa za svojho pestúna vo všetkom. V genealogickom rebríku patriarchov, ktorý načrtol svätý Matúš, svoju posvätnú ľudskú prirodzenosť, ktorá nemá zo strany otca ľudské korene, chce založiť na veľkom svätom ako na najvyššej priečke. Teraz obráťte svoju pozornosť od starého zákona na nový zákon a zamyslite sa nad najoslnivejšími čnosťami svätých; ďaleko ich prevyšuje, hovorí svätý Bernardín Sienský. To on dal učiteľom Cirkvi formu a vzor ich učenia, povedal svätý Hilár. Jozef ako prvý zakúsil prenasledovanie mučeníkov. Bol posvätený v matkinom lone skôr než svätý Ján Krstiteľ a utvrdený v milostiach pred všetkými apoštolmi. Vo svojej čistote predčil panny. Pustovníkom otvoril egyptské púšte. Prišiel na svet ako úsvit v žiarivej nevinnosti a opustil ho ako slnko, ktoré vystupuje do neba s telom a dušou, aby sa pripojil k triumfu Ježiša Krista a anticipoval Máriin triumf. Napokon uvážme nebeskú hierarchiu, v ktorej sa vyvyšuje nad všetkých blažených duchov; vo svojej rýdzosti je anjelom; vo svojom úrade archanjelom; vo svojich skutkoch je čnosťou; vo svojom povolaní je panstvom; vo svojej službe je trónom; vo svojom poznaní je cherubínom; vo svojej láske serafínom. Nebuďte prekvapení. Ten, kto uplatňoval autoritu večného Otca nad Ježišom Kristom a autoritu Ducha Svätého nad preblahoslavenou Pannou, musel byť taký svätý. Jediný dostal moc rozkazovať Synovi a Matke, onomu zázraku prírody, milosti a slávy, tej, ktorá sa delí s Bohom o vládu nad svetom, ktorá vidí, že sú jej podriadené všetky stvorenia, meno ktorej šíri hrôzu až do priepasti, ktorá je dcérou Otca, matkou Syna, manželkou Ducha Svätého, cťou neba, nádejou zeme, postrachom pekla. Aký svätec, aký anjel, aký serafín mal takúto svätú úlohu, takúto slávnu ríšu? Keď podrobnejšie preskúmate čnosti, ktorými sa vyznačoval, nebudete ani trochu pochybovať o ich dokonalosti. V prvom rade, nebola vari jeho čistota úžasným a zvláštnym spôsobom spojená s vtelením Slova? Vari Jozefovo panenstvo neostalo neplodné, aby Máriino panenstvo bolo plodné? V nebi je čistota panien uctená natoľko, že im dáva právo spievať zvláštny chválospev a nasledovať Baránka všade, kam ide. Ale zatiaľ čo ich čnosť zohľadňuje len vonkajšiu slávu Ježiša Krista, čistota svätého Jozefa má svoj bezprostredný predmet v tajomstve vtelenia. Zdôvodnenie toho je nasledujúce: Bolo vhodné, aby sa preblahoslavená Panna vydala, keď sa stala matkou, a uchovala si svoju dobrú povesť. Aby sa však Mária mohla predtým stať Božou Matkou, musela byť pannou. A aby bola matkou a zároveň pannou, aj jej manžel musel byť panic. Sami si urobte záver.

Jozefov život sa odvíja od materstva Panny; materstvo Panny sa odvíja od jej panenstva; a jej panenstvo sa odvíja od Jozefovho panenstva. Ak prepojíme prvé s posledným, vidíme, že panenstvo má zvláštny vzťah k Ježišovmu životu. Preto Ježiš môže povedať: „Na svete sú len dvaja panenskí ľudia, ktorým vďačím za život: moja matka, z ktorej som sa narodil čistý a božský, a Jozef, ktorý zostal panicom, aby nebránil tomuto zázraku milosti.“ Preblahoslavená Panna môže povedať: „Existuje len jeden Boh a jeden človek, ktorému vďačím za česť svojho materstva: môj Syn, ktorý si ma vybral za matku; môj manžel, ochranca môjho panenstva, bez ktorého by som nikdy nebola Matkou Božou.“ Nakoniec svet môže povedať: „Existujú len dve osoby, ktorým vďačím za narodenie Spasiteľa: Mária, ktorá dala najčistejšiu krv svojho srdca na vytvorenie jeho tela; Jozef, ktorý sa vzdal svojho tela a krvi v prospech tohto svätého podujatia.“

Keď ľalie zmiešame s ružami, jeho láska sa ukáže práve taká žiarivá ako jeho panenstvo. Láska má mnoho rozmerov v závislosti od rozmanitosti subjektu. Služobníkova láska je nižšia ako láska priateľa; láska priateľa je nižšia ako láska dieťaťa. Vyššia od všetkých je láska otca a manžela. Láska svätých k Božiemu Synovi nie je teda väčšia ako láska sluhov, priateľov, detí a adoptívnych bratov. Ale svätý Jozef dostal voči Ježišovi Kristovi srdce otca a voči matke srdce manžela. Duch Svätý, ktorý viedol Máriu a Jozefa, zveril preblahoslavenú Pannu Jozefovej vernosti; potom vytvoril posvätnú ľudskú prirodzenosť Božieho Syna z Máriinho tela a vložil do Jozefovho srdca otcovskú lásku k dieťaťu, ktoré sa malo narodiť. Urobil tak, lebo Jozef mal plniť voči nemu všetky povinnosti otca, to znamená, že v detstve ho bude vychovávať a starať sa oň. Jozefova láska k Ježišovi musela byť otcova láska. Nie hneď nadprirodzená, lebo láska otca k synovi je prirodzená. Najlepšie by bolo nazvať ju zároveň prirodzenou aj nadprirodzenou. Prirodzenou vzhľadom na osobu človeka, inštinktívnou, lebo otcovia inštinktívne milujú svoje deti. Ide o inštinkt, ktorý sa neriadi prírodou, ale milosťou, osobitnou milosťou veľmi podobnou materinskej láske, ktorú svätí otcovia tak velebia v preblahoslavenej Panne. Aby sme planutie jeho lásky neoddelili od vnuknutí jeho múdrosti, môžeme jednoducho povedať, že svätý Jozef riadil viac Hlavu Cirkvi než ako svätý Peter jej mystické telo a viac Boha neba a zeme než ako múdri nebeskí duchovia nebo. Podobne ako Duch Svätý bol poverený, aby viedol vtelené Slovo, pričom Duch Svätý sa ujal vnútorného smerovania a svätý Jozef vonkajšieho. Vedenie svätého Jozefa sa teda muselo prispôsobiť vedeniu Ducha Svätého; muselo byť dokonalé a harmonizovať s jeho nevídanou a neobyčajnou múdrosťou. Aké úžasné usporiadanie! Boh samozrejme zahŕňal svojho Syna neobyčajnou starostlivosťou a bdel nad ním vskutku neobyčajnými rozhodnutiami svojej prozreteľnosti. Avšak tento Otec, ktorý s takou horlivosťou chránil svojho Syna, je presvedčený, že bude v bezpečí v Jozefovej opatere, ktorému ho zveril a na ktorého sa spoľahol. Ten, kto ustanovil desať anjelov za strážcov ľudí, chce, aby jeden muž bol strážnym anjelom Slova. Keď s božským dieťaťom treba ujsť do Egypta, je to Jozef, kto ho ponesie v náručí, a keď ho treba vziať z vyhnanstva späť domov, on ho privedie. Keď má putovať do Jeruzalemského chrámu, sprevádza ho Jozef, a keď má bývať v Nazarete, žije v Jozefovom dome a poslúcha Jozefa. Keď potrebuje, aby ho niekto obliekal, živil a staral sa oň, to všetko zabezpečí Jozef. Obdivujeme múdrosť Stvoriteľa, ktorý aj tie najmenšie stvorenia udržiava pri živote. Keď vidíme polia  zarodené plodmi a osviežené prameňmi zeme, nevieme ani, ako poďakovať prozreteľnosti toho dobrého živiteľa, ktorý dáva svojim deťom taký výdatný pokrm. Prečo potom neobdivujeme svätého Jozefa, ktorý živí Stvoriteľa ľudí a anjelov? Je menšou cťou živiť Božieho Syna ako deti ľudí? Rozkazovať Stvoriteľovi ako rozkazovať stvoreniam? Ó, milujúca Prozreteľnosť, je zrejmé, že sa rada podriadiš svojim priateľom a skrze nich urobíš viac, než by si urobila sama. Ak sa múdrosť svätého Jozefa tak osvedčila pri vedení vteleného Slova, jeho trpezlivosť v nepríjemných situáciách nie je o nič menej slávna. Pretože každý jeho krok, každý prejav pozornosti, každá kvapka potu, ktorú vylial, všetky utrpenia, ktoré zakúsil, a všetky bolesti, ktoré znášal, sa upriamovali výlučne na život Ježiša, od ktorého závisel osud všetkých ľudí. Keby aj niekto trpel viac ako on, určite netrpel pre takú dôstojnú príčinu. Kým pustovníci praktizovali prísnu zdržanlivosť, aby si chránili život duše, Jozef si odtrhol chlieb od vlastných úst, aby ho dal Ježišovi a  Márii. Kým mučeníci podstupovali hrozné muky pre Ježišovo meno, Jozef riskoval svoj život pre Ježiša.

Dať niekomu život je najväčší dar. Druhý najväčší dar je život zachrániť. Kto dal Ježišovi život? Mária. A kto mu zachránil život? Jozef. Zatiaľ čo vrahov, ktorí majú na svedomí jeho smrť, je nespočetné množstvo a netreba po nich zostupovať až do pekla. Len sa opýtajte svätého Pavla, ktorý ho prenasledoval; svätého Petra, ktorý ho zaprel; opýtajte sa všetkých svätých, ktorí ho ukrižovali. Som to ja, ste to vy, čo vyznávame, že všetci sme si zmáčali ruky v krvi tohto Baránka. Ale čo keď sa opýtame: „Kto je ten, čo mu zachránil život?“ Stíchnite, patriarchovia, stíchnite, proroci, stíchnite, apoštoli, vyznávači a mučeníci. Nech hovorí svätý Jozef, lebo táto pocta patrí len jemu; len on je spasiteľom svojho Spasiteľa. Ako oddane sa usiloval chrániť jeho život, nemenej horlivo šíril jeho slávu. Zabudnime teraz na všetko, čo má spoločné s ostatnými, lebo len svätému Jozefovi sa dostalo cti urobiť Ježišovo meno známym a ohlásiť ho ľuďom. Večný Otec si toto meno od večnosti vyvolil, anjel ho zvestoval Panne, ale svätý Jozef bol ten, kto ho zjavil. Je v jeho kompetencii otca, aby ako prvý vyslovil to sladké meno Ježiš, meno, ktoré si Syn Boží cenil viac než svoj život, ktoré vykúpil cenou svojej krvi, ktoré urobil postrachom diablov, velebou anjelov, láskou a  spásou všetkých smrteľníkov. „Ó, veľký svätý, akúkoľvek česť by sme vzdali tomu svätému menu, sme len ozvenou tvojho hlasu. Od teba sme sa učili. Ak apoštoli šírili jeho zvuk po celom svete, ty si im dal príklad. Jozef niesol Ježiša Krista najprv do Egypta, potom do Judey a tak pre nás vychodil cestu apoštolov, ktorí ohlasovali jeho meno Židom a pohanom.“ svätý Hilár z Poitiers)

Svätý Pavlín z Noly by považoval za požehnanie a výsadu, keby si mohol uctiť aspoň prach pod Ježišovými nohami: „Ó, kto dá mne, trestuhodnému stvoreniu, milosť očistiť svoje pery čistým ohňom, dotknúť sa jazykom horiaceho uhlíka serafína, aby som sa stal hodný pobozkať čo i len pätu Ježiša Krista a s úctou skloniť hlavu až k jeho nohám.“ O koľko šťastnejší bol potom svätý Jozef, keď ho smel niesť vo svojom náručí a privinúť si ho k srdcu? Vieme si predstaviť vynikajúcejšiu modlitbu než modlitbu tohto veľkého svätca, ktorý celý čas zotrvával pri nohách archy zmluvy a pred podstatným obrazom večného Otca? Aký vznešený pohľad – mať vždy pred očami Božieho Syna! Najvzácnejšie vytrženie! Najsladšia blaženosť! Ó, aká dôverná blízkosť byť vždy s Bohom, hovoriť len s Bohom, pracovať, odpočívať, rozprávať sa v spoločnosti a prítomnosti Boha! Koľkokrát šťastný pestún malého Ježiša ako jednoduchá včela zbieral nektár rýdzej zbožnosti z tohto krásneho Jesseho kvetu? Koľkokrát sa ako holubica ukryl v srdci tejto skaly? Koľkokrát sa ako osamelý vrabec uhniezdil na streche toho svätého chrámu božskej prirodzenosti a  uvažoval o  božskom dieťati spiacom v  jeho náručí a  o  svojom večnom odpočinku v lone nebeského Otca? „Odpočívaj, vtelené Slovo,“ hovoril, „ty, čo dávaš spánok všetkým stvoreniam, čo spôsobuješ, aby radosť a sladkosť pokoja plynula ako prehojný prúd do sŕdc ľudí.“ Mohol sa dívať na svojho ľúbezného vodcu, schránku všetkých nebeských pokladov. Vzal jeho rúčky a pozdvihol ich k nebu so slovami: „Nebeské hviezdy, hľaďte na ruky, ktoré vás stvorili; ó, Slnko, hľaď na ruky, ktoré ťa vyviedli z  ničoty.“ A  rozjímajúc o božských dokonalostiach zvolal: „Aký milý si, Syn živého Boha! Kiežby ťa ľudia poznali! Ó, vy smrteľníci! Otvorte oči; hľa, váš poklad, vaša spása, vaše výkupné, váš život a vaše všetko!“ Ako by sme mohli neobdivovať šťastie tohto veľkého svätca? Ako by sme mohli nepriznať, že je neporovnateľný vo svojich čnostiach, že nemá seberovného? Keď trpí, tak preto, aby zachránil Ježišovi život. Keď pracuje, tak preto, aby udržal Ježišov život. Keď niečo hovorí, tak Ježišovi. Mojžiš sa raz rozprával s anjelom a jeho tvár tak žiarila, že oslepovala okolostojacich. Jedno videnie urobilo svätého Pavla apoštolom. Jedno slovo evanjelia priviedlo Hilariónov a Antonov k najvyššej dokonalosti.  Čo možno súdiť o Jozefovi, ktorý strávil život s Ježišom, ktorý si zaslúžil zomrieť v náručí svojho Spasiteľa a byť vložený do hrobu tým, komu urobil kolísku? Teraz si azda viete urobiť lepšiu predstavu o úcte, ktorú sme dlžní tomuto obdivuhodnému svätému, a o dôvere, akú by sme mali mať v jeho ochranu. Lebo kto vlastní také výnimočné zásluhy, zaiste bude vlastniť aj výnimočnú moc a vplyv u Boha.

Niektorí svätí, hovorí anjelský doktor (svätý Tomáš Akvinský), dostali od Boha moc pomáhať nám v niektorých konkrétnych potrebách, ale vplyv svätého Jozefa nepozná hranice; jeho moc je univerzálna a vzťahuje sa na všetky druhy potrieb a na všetky okolnosti. Každý, kto sa k nemu utieka, môže sa spoľahnúť na jeho pomoc a  otcovskú ochranu. Všetci ľudia bez ohľadu na svoj životný stav v ňom nachádzajú dôvod pre svoju osobnú dôveru: urodzení, lebo je vnukom patriarchov a kráľov; robotníci a chudobní, lebo neopovrhoval ich stavom ani neodmietol pracovať; panny, lebo je ochrancom Panny Márie; manželské páry, lebo je hlavou najsvätejšej a  najšťastnejšej rodiny, aká kedy bola; deti, lebo dohliadal na Ježišovo detstvo. Pripravte sa na to, že budete zbierať plody jeho orodovania. Prijmite ho za svojho zvláštneho ochrancu, ak ste tak ešte neurobili. Proste ho, aby vás pripočítal medzi svoje deti, lebo je Ježišovým adoptívnym otcom. Nech vám vysvetlí chod svojej domácnosti ten, kto je hlavou rodiny Božieho Syna. Nech sa o vašu ochranu stará ten, kto zachránil život svojmu Spasiteľovi. Dovoľte mu, aby sa ujal záležitosti vašej spásy. Tak ako viedol Syna Božieho na jeho cestách, nech je vaším sprievodcom na ceste tohto života, kým neprídete do prístavu večnej blaženosti.

Prevzaté s drobnými úpravami z knihy Williama Josepha Chaminadea Marian Writings (Mariánske spisy), prvý zväzok, ed. J. B. Armbruster SM, preklad Henry Bradly SM a Joseph H. Roy SM (Dayton, OH: Komisia marianistov pre zdroje, 1980), s. 229 – 236. Použité s dovolením.

Zdroj: Kniha Zasvätenie sa svätému Jozefovi – Donald Calloway;

Meditácia na slávnosť svätého Jozefa 1

podporte nas - prispevky

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Comments are closed.

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás