Matka Božia vždy daruje všetko

Keď som sa ráno zobudil, videl som Matku, ako sa v kúte na kolenách modlí k Nebeskému Otcovi. Každé slovo jej modlitby naplnilo moje srdce radosťou. Každá modlitba sa dotýkala môjho srdca jedinečným spôsobom a zjednotený s Otcom a Duchom Svätým som ticho sedel a prijímal Matkinu modlitbu. Po chvíli sa prestala modliť a začala čítať žalmy. Vstal som teda a pripojil sa k nej. Matka s úsmevom pokračovala v modlitbe a jej láska z nej priam vyžarovala. 

Zašepkal som: “Milujem tieto chvíle, keď prichádzaš v modlitbe k Bohu. Tvoj hlas a tvoje slová sú samá sladkosť.” 

Matka zostala na chvíľu zahanbená, ale potom ma objala a spolu sme pokračovali v žalmoch. Naše hlasy zobudili aj učeníkov a jeden po druhom sa pridali k nám. Čoskoro bol celý dom plný chvál a vzdávania vďaky Bohu. Všimol som si, ako Matka, skrze svoju modlitbu priviedla ostatných k modlitbe a chvále Boha a vedel som, že to tak bude i v budúcnosti. Moja Matka ich bude uvádzať hlbšie a hlbšie do života modlitby. 

Po modlitbe Matka povedala: “Určite ste hladní, idem vám pripraviť raňajky.” 

V tom Jakub vyskočil a chlapčensky povedal: “Matka, dovoľ mi prosím, aby sme teraz pripravili niečo my pre teba. Ty si už urobila dosť.”

Podišla k nemu a položila ruky na jeho ramená so slovami: “Synak, si vždy prvý, keď treba pomôcť. Si veľmi dobrý chlapec.”

Jakub sa celý naradostený spýtal: “S čím môžem pomôcť?”

“Ak chceš, veľmi pomôžeš, ak prinesieš vody zo studne,”odpovedala Matka. 

Jakub neváhal, hneď schmatol krčah a svižným krokom vyšiel z chyže so slovami: “Hneď som späť.”

Ondrej, ktorý pomáhal Matke s jedlom, si všimol, že tam nie je dosť jedla, len horko ťažko na nasýtenie nás všetkých. Preto jej povedal: “Prepáč Matka Mária, musím si na chvíľu odskočiť.”

Ona mu s úsmevom na to: “No, len sa ponáhľaj, inak ti nič nezostane.”

Ondrej podišiel k Judášovi a čosi mu šepkal. Judáš sa usmial a niečo mu podal. Judáš miloval moju Matku, preto by ju nikdy neodmietol, aj napriek tomu, že by pokojne odmietol, a to aj robil, iných. Jakub, ktorý sa vrátil s vodou, minul Ondreja vo dverách. “Kam šiel?” spýtal sa. 

Odpovedal Bartolomej: “Neboj sa oňho, hneď bude späť.”

Matka pripravila jedlo a Ondrej bol stále preč. Rozdelila nám skromné jedlo a kúsok odložila bokom pre Ondreja. Judáš jej povedal: “Matka, veď ty si si nenechala nič pre seba.”

“To nič, ja budem jesť neskôr. Vy potrebujete jesť, aby ste boli silní pre vašu prácu.”

Všetci pozerali na malé jedlo pred sebou a pochopili, že toto bolo všetko, čo moja Matka má a že by bola schopná zostať kvôli nám hladná. Preto sa ozval Peter: “Ty si nám pripravila takú hostinu. Rozdelíme sa, aby si mala aj ty.” A tak oddelil kúsok zo svojho jedla a položil na tanier pre ňu a ostatní urobili to isté, iba Judáš uprene pozeral na dvere. Z ničoho nič sa na jeho tvári vyčaril veľký úsmev pri pohľade na Ondreja, ktorý s veľkou taškou, plnou jedla vstúpil do domu. Všetky oči sa upriamili na neho, keď povedal: “Matka, tak sme si pomysleli, že keď sme zjedli tak veľa z tvojho jedla a ty nás stále hostíš, že by sme ti to mali aspoň trochu vynahradiť.”

Otvoril tašku a vybral všetko jedlo, ktoré vystačilo aspoň na ďalší mesiac. “Deti moje, povedala Matka so slzami v očiach, veď vy ma rozmaznáte.”

Jakub vyskočil a začal radostným hlasom spievať: “Dar lásky pre našu Matku. Dar lásky pre našu Matku!” A šťastný tancoval po celom dome, potom podišiel k Matke a povedal: “Tu si sadni a dovoľ teraz mne pripraviť ti jedlo.”

Autor: Ivanka Paúrová

ZDROJ: https://matkabozia.sk/?p=1045

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás