Maroš Kuffa – Čo je to svätá omša a Eucharistia
ČO SA DEJE PRI SVÄTEJ OMŠI
Každá svätá omša je nekrvavou obetou Pána Ježiša. Rozdeľuje sa na dve časti: bohoslužba Slova a bohoslužba obety. Bohoslužbu Slova začína úvodná modlitba dňa. Pri oltári začína bohoslužba obety a hovorí sa modlitba nad obetnými darmi. Modlitba obetovania sa začína obetovaním.
Na slovo kňaza sa z obyčajného pšeničného chleba, stane Telo – najsilnejšia bytosť dejín. Chlieb zostane rovnaký, nezmení sa jeho veľkosť, hrúbka, farba, no zmení sa podstata. Z obyčajného sa stane neobyčajné. Tiež z obyčajného hroznového vína (bez prísad), sa na slovo kňaza stane Krv. Takúto výsadu má iba kňaz. Ani Panna Mária nedokáže urobiť z chleba a vína Telo a Krv. Navonok sa nezmení nič, ale podstata sa zmení úplne. Neznamená to, že kňazi sú viac ako Panna Mária. Kňazský úrad je svätejší ako čokoľvek. Boh dal kňazom takúto moc. Nie nadarmo sa kniha od o. Gobbiho volá: Kňazom, mojim najmilším synom. Panne Márii sú kňazi najmilší, pretože majú jedinečnú výsadu, ktorá by sa za žiadnych okolností nemala zneužívať. Sv. Katarína Sienska povedala: ,,Keby som na ulici stretla anjela a kňaza, ako prvého by som pozdravila kňaza. Nie preto, že on je svätý, ale preto, že jeho úrad je svätý.“
Vtedy, keď miništrant zazvoní – je to najdôležitejšia časť svätej omše, čo znamená, že Ježišovi pribíjajú ruky na kríži. V tej chvíli sa stáva z chleba a vína, Telo a Krv. Kňaz premení a potom sa modlí: ,,Prikáž svojmu svätému anjelovi, preniesť tieto dary na nebeský oltár.“ Anjel príde a vezme ich do neba. Zrazu naše trápenia, bolesti a srdce i život majú zmysel. Zmysel majú preto, lebo to všetko obetujem za svojich drahých. A kupujeme lístok do neba tomu, koho milujeme.
Po obetovaní sa kňaz modlí modlitbu Beraka: Pán s vami, hore srdcia. V strede Beraky je premenenie. Uzatvorenie Beraky nastane, keď kňaz dvihne kalich a paténu druhýkrát: Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Po tomto nasleduje sv. prijímanie. Sväté prijímanie začíname najkrajšou modlitbou, ktorú nás naučil sám Pán Ježiš – Otčenáš. Musíme si dať veľký pozor pri časti z tejto modlitby: Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Ozaj dokážeme odpustiť všetkým? Ak si v mysli spomenieme len na jedného človeka, ktorému nedokážeme odpustiť, radšej buďme pri Otčenáši ticho. To je akoby sme hovorili: Otče, neodpusť mi viny, pretože ani ja neodpustím sestre/bratovi. Hriechy blížnym nepripomínajme, lebo ani nám Boh nepripomína našu vlastnú hriešnosť. On nám raz a navždy odpustil a odpúšťa nám pri každej svätej spovedi.
Samotné sväté prijímanie je ako svadobná hostina. Ak na svadbe nič nezjeme ani nevypijeme, sme sklamaní. Tak aj na svätej omši, ak neprijmeme Ježiša do svojho srdca, nebudeme šťastní. Keď Ho prijeme, vtedy je nám najbližšie.
V dvoch ampulkách na oltári sú v jednej víno, v druhej voda. Víno znázorňuje Božstvo Pána Ježiša a voda človečenstvo. Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Pravý Boh znamená, že Ježiš necíti bolesť. No keby Ježiš necítil bolesť na kríži, bola by ,,komédia“, preto je aj pravý človek, ktorý cíti bolesť.
Zelený štvrtok je preto veľmi dôležitý. Práve na zelený štvrtok Ježiš založil sviatosť kňazstva založil sv. omšu a založil Eucharistiu.
„Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
ČO MAJÚ ROBIŤ ĽUDIA PRI POČAS OBETOVANIA?
Keď kňaz obetuje Telo, vtedy my, ľudia, môžeme v duchu na paténu položiť to, čo nás v tej chvíli trápi (je nám teplo/zima, sme smädní, hladní). Pri obetovaní vína a vody, môžeme do kalicha v duchu položiť všetky naše bolesti (bolel ma zub, ponížil ma manžel, znevážila ma manželka, nahneval ma syn). Ak my toto spravíme, kňaz si ide pred všetkými umyť ruky, ako znak, že je hriešny. Ruky si umýva preto, aby sa mohol dotknúť Ježiša – aby pred tým zmyl svoju hriešnosť. Vtedy, keď si kňaz obmýva ruky, my sme povinní obmyť si svoje srdce: Ježišu, odpusť mi moju nervozitu, celkovú hriešnosť.
Ak dáme na paténu svoje momentálne trápenia, do kalicha svoje bolesti, ešte musíme dať na vrch svoje srdce. Keď chceme položiť na vrch svoje vlastné srdce, musíme urobiť 3 veci:
- Chcem rozmýšľať ako Ježiš – nezávidieť, ale priať
- Chcem rozprávať ako Ježiš – nerozprávať hrubo, oplzlo, arogantne, pyšne, ale pokorne
- Chcem konať ako Ježiš – nevyužívať, zneužívať, ale pomáhať všetkým
Toto znamená skutočne položiť srdce na oltár. V duchu si povedať tieto 3 veci a snažiť sa podľa nich aj žiť.
KLAŇAŤ SA SRDCOM
Keď prídeme do kostola, či kaplnky a vidíme červené svetielko – večné svetlo, máme si pokľaknúť. Nie však len zo zvyku, rýchlo na jedno koleno a prežehnať sa. Ježiš nestojí o ,,gymnastický úkon“. Pán Ježiš povedal samaritánke: ,,Prichádza doba, a už je tu, kedy sa mi pravý ctitelia budú klaňať v duchu a pravde.“
V prvom rade sa musíme pokloniť srdcom. V srdci si musíme uvedomiť, komu sa klaniame. Keď si pred Ježišom kľakneme, On nie je ani väčší, ani menší, či šťastnejší, On z toho nemá nič, to my z toho niečo máme. My, ak si v srdci uvedomíme, že sa klaniame Kráľovi, vtedy potvrdzujeme, že chceme plniť všetky Jeho príkazy, zákazy, i rešpektovať duchovné predpisy. Ak dodržíme všetky duchovné predpisy, môžeme ísť hoci aj na kraj sveta a nič sa nám nestane. No ak ich nerešpektujeme, stačí, že zájdeme do ,,vedľajšej dediny“, a hrozí duchovná havária.
JEŽIŠ JE V CHRÁME PRÍTOMNÝ V PIATICH SPÔSOBOCH
- V Modlitbe – ,,Kde sú dvaja alebo traja prítomný v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“ Mt 18,20
- V Eucharistii
- V kňazovi – ,,Keby bol kňaz aj najhriešnejší zo všetkých, sviatosti, ktoré slúži, sú čisté, ako sklo, pretože ja som v ňom.“
- Vo Svätom Písme
- V kríži (v núdznych a trpiacich) – ,,Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Vtedy mu spravodliví povedia: Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe? Kráľ im odpovie: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Mt 25, 35-40
Ježiš je prítomný v týchto piatich. Je na nás, či sa Mu budeme klaňať alebo posmievať. Ak sa Mu klaniame, môžeme si takto zachrániť život. Ak sa mu však budeme posmievať a raniť Ho, život môžeme rýchlo stratiť a premárniť ho. Už len to, že vojde kňaz slúžiť svätú omšu, a ja sa nepostavím – už som kopol do Ježiša, ktorý je prítomný v kňazovi. Kňaz číta Sväté Písmo a ja sa posmievam – už som kopol do Ježiša. Je Eucharistia, idem s hriechom na sv. prijímanie – už som kopol do Ježiša. Pri modlitbe vyrušujem – už zraňujem Ježiša. Nevšímam si trpiaceho – ako by som si nevšímal Ježiša.
Preto neurážajme Ježiša, pretože už bol urážaný dosť. Snažme sa Ho každým dňom milovať viac a viac a túto lásku ukazovať všetkým naokolo.
,,Bez Eucharistie a bez svätej omše, sa do neba dostaneme len veľmi ťažko.“
