Magdaléna z Kríža – rehoľná sestra, ktorá uzavrela dohodu s diablom

V životopise svätej Terézie z Avily je uvedený príklad rehoľníčky sestry Magdalény z Kríža, neslávne preslávenej medzi všetkými vizionármi tej doby, ktorá v XVI. storočí udivovala Španielsko zázrakmi, proroctvami a odpoveďami zo všetkých možných vied a ktorá viac ako 38 rokov podvádzala aj najväčších teológov, biskupov a kardinálov tej doby. Nešťastná rehoľníčka uzavrela dohodu s diablom a aj keď sa jej dostalo milosti návratu, bola vylúčená z rádu a svoje dni skončila v temnotách.

Magdalena de la Cruz sa narodila v Cordobe v Andalúzii v roku 1487. Svoje neskoršie meno prijala po Márii Magdaléne, v cirkvi spomínanej ako ženu, z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov (Mk 16,9). Aj Magdalena sa neskôr stane kajúcim hriešnikom, a žije v prísnej askéze za svoje hriechy. Jej (zdanlivá) mimoriadna zbožnosť a zázraky, ktoré uskutočňovala sa stali známymi po celom Španielsku a dokonca aj vo veľkej časti Európy, až do takej miery, že ju Karol V. požiadal, aby jeho syna, princa Philipa II. „obklopila božou milosťou.“

Magdalena sa už vo svojich piatich rokoch stala v meste známou pozoruhodnou oddanosťou, ktorá nie je u dievčatiek jej veku úplne bežná. Keď dosiahla piaty rok života a modlila sa v kostole, začula pozoruhodnú, sladkú hudbu. Objavil sa pri nej mladík s hustými čiernymi vlasmi, oblečený v takom jagavom plášti, až musela zatvoriť oči. Keď si poniektorí vypočuli príbeh tejto udalosti, uverili, že to bol sám Ježiš. Správa o tejto udalosti sa šírila po celej Cordobe a mnohí túžia Magdalenu vidieť.

Triedenie zjavení je obtiažne, nedá sa s určitosťou povedať, ktoré zjavenia ranného života Magdaleny boli nebeské a ktoré vplyvom démona, pretože rovnako ako u iných mystikov, aj u Magdaleny je často vplyv zlého. Rovnako, ako v prípade Jóba povoľuje Boh diablovi, aby ho pokúšal, tak zaútočí často aj na mystikov, aby otestoval ich vieru, lásku a oddanosť.

Pre Magdalenu je rozoznať mystické dary a milosti veľmi ťažké, nakoľko je dieťaťom, a bolo to v období, kedy ukazovala pravú zbožnosť a hlbokú oddanosť s úprimnosťou a jednoduchosťou dieťaťa.

Je však známe, že uzavrela zmluvu s diablom, takže musel byť moment, kedy nebeské zjavenia ustupovali, či sa úplne ukončili a zjavenia už prevzal diabol.

Malá Magdalena žije jednoduchý život v rodine chudobného remeselníka a zatiaľ čo je príkladom skromnosti, dostáva naďalej vízie, ako však plynie čas, téma zjavení priťahuje pozornosť toľkých ľudí, že sa jedného dňa rozhodla odísť z domova a útočisko si nájde v neďalekej jaskyni, kde sa opäť dostáva do extázy. Keď sa prebudí, zistí, že bola zázračne prenesená späť do postele svojim anjelom strážnym.

Zázračne sa pri nej čoskoro objaví človek, ktorý sa pri nej zjavil aj v kostole a uverila, že je Ježiš, a žiada ju o miernosť vo svojej askéze, aby neohrozila svoje krehké detské zdravie. Hovorí jej, že ju čaká veľký osud a bude potrebovať silu. Magdalena uteká do kostola poďakovať sa Ježišovi a cestou stretne ťažko krívajúceho muža, ktorý ju prosí, aby mu pomohla vyjsť schodmi. Muž, sotva vyliezol niekoľko krokov, sa zrazu vzpriamil a s veľkým prekvapením a vzrušením razí ulicami mesta, aby nadšene oznamoval, že sa uzdravil! Magdalena vošla do kostola už sama a upadne do hlbokej extázy. Ktosi ju išiel hľadať a keď ju našiel v kostole v stave extázy, v jej očiach uvidel odraz neba a čohosi, čo sa zdalo ako Najsvätejšia Trojica obklopená spoločenstvom svätých.

Magdalena je neskôr po tom, čo vylieči slepca a nemý sa na jej príhovor rozhovorí, podrobená rôznym výsluchom s cieľom zistiť, či jej vízie sú skutočne pravdivé, alebo len výmyslami, no na podvod nič nepoukazovalo. 

Keď dovŕšila desať rokov, bola už krásnym dievčaťom, ale kvôli zachovaniu čistoty, ukrýva svoje telo pod dlhými čiernymi šatami a sukňami. Stále si však myslí, že aj napriek tomuto oblečeniu je stále krásna a v jeden deň sa v rámci pokánia snaží ukrižovať sa na stene svojej izby. Pribila si na múr obe nohy a ľavú ruku. Z rán jej prúdi hojne krvi a sama z veľkej bolesti omdlie. Mäso na ruke i nohách sa roztrhlo, celou svojou váhou klesla na hruď a zlomila si pritom dve rebrá.

Rodičia hneď zavolali lekára, ktorý jej obviazal všetky zranenia, ale Magdalena stále horí túžbou trpieť za odčinenie hriechov a obväzy si z rán odviaže, kvôli čomu neskôr ešte viac ochorie.

Na Bielu sobotu roku 1497 je Magdaléna na lôžku. Zdá sa, že zomiera, pravdepodobne preto, že dostala infekciu z jej neúspešného ukrižovania. O polnoci sa s hlasným výkrikom posadila na posteli, znovu roztrhala obväzy z rán a tvrdí, že je vyliečená. Tvrdí, že prišiel sám Ježiš a vyliečil ju.

Tri mesiace pred jej prvým svätým prijímaním, prestane Magdalena jesť. Postila sa až do nedele jej prvého svätého prijímania, pričom pôst prebieha bez komplikácií. Nasvedčuje tomu aj jej zdravý vzhľad bez nejakej vychudnutosti.

V deň obradu, presne v okamihu premenenia hlasne vykríkla, a do konca svätej omše zostane v prostrácii. Pri odchode všetkým vysvetľuje, že Pán jej dal Eucharistiu do úst bez toho, aby ju musela prijať od kňaza.

Ako šestnásťročná prekvapuje mimoriadnou oddanosťou a neutíchajúcou túžbou pokračovať v podieľaní sa na odškodnení za hriechy. Mnohí ju už videli ako budúcu sväticu, pretože kto iný, ak nie svätec mohol robiť také mimoriadne askézy? Keď sa sama zbičovala až do riadneho krvácania, jej rany boli do rána zázračne uzdravené.

Bola zdravá na celom tele, výnimku tvorili len dva prsty, ktoré neboli v takej dĺžke ako ostatné, boli len vo veľkosti malíčka. Niektorí vraveli, že sú také preto, lebo jednej noci, keď bola Magdalena ešte dieťa, sa jej počas zjavení dotkol Kristus.

V sedemnástich rokoch, v roku 1504 sa jej spĺňa veľká túžba. Magdalena sa stáva františkánskou sestrou a duchovnou dcérou svätého Františka a svätej Kláry. Vzhľadom na jej povesť svätice je s veľkou radosťou prijatá do františkánskeho kláštora svätej Alžbety anjelov v Cordobe, kde sa stáva inšpiáciou pre ostatné sestry, z ktorých ju mnohé obdivujú. Zároveň sa prejavujú varovné signály. Napriek tomu, že o svojom duchovnom živote a zásluhách nie je príliš diskrétna, spôsobuje si vážne utrpenia, nesie ťažký kríž okolo celého kláštora, pobozká ostatným sestrám nohy, prestáva jesť a žije iba (zdá sa) zo svätého prijímania.

Všetky tieto skutočnosti sú dôvodom k určitým obavám, ale stále je tu jej veľká zbožnosť a ochota urobiť aj tie najpodradnejšie práce, takže jej „výstrelky“ sú bagatelizované.

Po niekoľkých rokoch postulantky, v roku 1509, mala ako dvadsaťdvaročná povesť veľkej svätice a preto sa jej nadriadeným zdalo rozumné, že Magdalena vykoná vlastné sľuby. Táto veľmi očakávaná udalosť je dobre pripravená. Všetci šľachtici sa snažia zaujať prvé miesta v kostole a pre ešte väčšiu slávu tohto dňa sú arcibiskupské stoličky pokryté bohato zdobeným zamatom.

Magdalena bude odo dňa obradu známa ako sestra Magdalena z Kríža, na pamiatku svojho ukrižovania v mladosti. Keď samotný obrad začal, podišla dopredu a pokľakla a mimo svätyne čaká na vypočutie kardinálovho príhovoru.

Kardinál však miesto nabádania nováčika k praktizovaniu kresťanskej poslušnosti, rastu cnosti a zbožnosti, ako býva zvykom, ju verejne požiada, aby sa za neho a celú diecézu modlila.

Potom sa, počas Kyrie eleison stane čosi veľmi pozoruhodné – pozornosť každého upúta holubica, ktorá, zdá sa, zostúpila priamo zo stropu katedrály. Holubica pristane na ramene Magdaleny a zdalo sa, akoby jej čosi hovorila do ucha. Potom znovu vzlietne pod okno a zostáva tam až do konca obradu.

Neskôr, keď vyletí z kostola, tí, ktorí ju sledujú, vidia, že letí takmer priamo hore, dlho, až sa zdá, že sa nad ňou uzavrela obloha. Správa o tejto udalosti sa veľmi rýchlo rozšírila po celej krajine, dokonca i za jej hranicami.

Magdaléna začína vykazovať ešte mimoriadnejšie schopnosti. Bez toho, aby opustila múry kláštora, vie, čo sa deje v Cordobe i iných mestách, najmä v susednom františkánskom kláštore, ale aj v šľachtických domoch Cordoby. Rovnako ako v minulosti, aj teraz upadá do extázy i počas práce. Vtedy ju zanesú do jej cely a diskrétne sa vzdialia. Niekedy ale ostatné sestry prinúti zvedavosť tajne ju pozorovať a počujú jej nezrozumiteľné mrmlanie a hlasné výkriky utrpenia.

Ako sa dalo očakávať, správy o týchto pozoruhodných udalostiach sa šírili veľkou rýchlosťou a kláštor zaplavila halda korešpondencie. Ľudia takmer z celého sveta žiadajú Magdalenu z Kríža o modlitby a duchovnú pomoc. Prichádzajú aj veľkolepé dary a kláštor sa stáva miestom mnohých pútnikov.

Práve vtedy sa u Magdaleny objaví ďalší mystický dar – zdá sa, že dokáže predpovedať budúcnosť. V roku 1515 oznámila smrť kráľa Ferdinanda v budúcom roku, a tiež aj to, čo sa stane regentovi kardinálovi Franciscovi Jiménez de Cisneros v kráľovstve Kastília. On jej potom z vďačnosti dáva nádhernú jagavú monštranciu, čo zvyšuje obdiv a oddanosť jej spolusestier i ostatných.

25. marca 1518, v deň sviatku Zvestovania, povie Magdalena vo všetkej diskrétnosti niektoré novinky svojej abatiši, ktoré túto cnostnú ženu privedú do zmätku a rozpakov.

 Magdalena tvrdí, že predchádzajúcu noc, počas slávnostnej vigílie Zvestovania, počala s Ježišom dieťa mocou Ducha Svätého.

Magdaléna z Kríža, žiariace svetlo kláštora svätej Alžbety anjelov je tehotná! Vidina blížiaceho sa škandálu prinútila abatišu nariadiť Magdalene, aby sa o svojom tehotenstve nerozširovala a sama sa v tichosti modlila o potrebnú radu ako má ďalej postupovať. Plynúcimi dňami diskrétne sledovala Magdalenu s očakávaním, že sa príznaky tehotenstva u nej po niekoľkých týždňoch už prejavia. Magdalenino brucho je skutočne značne zaokrúhlené a abatiša poznala, že príde čas, kedy už „túto prácu“ Ducha Svätého, … alebo prírody? už nebudú môcť utajiť.

Mníšky sú následne informované o situácii a kláštor sa rozdelí na dva tábory. Ten prvý združuje sestry, ktoré o jej zázračnom počatí pochybujú, možno aj preto, že Magdalene v skrytosti závidia. A tvrdia aj to, že taká mimoriadna vec sa nikomu, okrem Panny Márie neudiala a v Písme niet žiadnej zmienky o druhom narodení Ježiša v tomto svete. Ak doteraz nepochybovali o jej svätosti, teraz sa už u nich prejavili obavy.

Ale boli tu aj všetky tie veľkorysé dary, žiadosti o jej orodovanie a modlitby… to všetko malo tendenciu poukázať sestry na ich malú duchovnosť a praktizovanie cnosti. Mnohé z nich sa potom u svojho spovedníka sami obviňovali zo žiarlivosti, navonok ju však museli skrývať. Tak sa teda pre mnohé toto nadprirodzené tehotenstvo javí nepredstaviteľným, nakoľko takéto zázraky Sväté Písmo neopisuje.

Na druhej strane „tábora“ stáli tie, ktoré verili, že Boh pracuje záhadným spôsobom a ako Všemohúci vylieva drahocenné milosti na túto skromnú a pokornú služobníčku už po niekoľko rokov. Nedokázali pochopiť, ako by mohla byť pošpinená tá, ktorá je taká oddaná a zbožná a pritom nikdy neopustila múry kláštora.

Na toto pochybovači však odpovedali, že predsa prijíma u seba spovedníka a zátarasy kláštora sú položené tak ďaleko od seba, že umožňujú priechod oveľa ťažkopádnejšej bytosti než je Duch Svätý. Pre oba tábory však bol stanovený sľub mlčania, ale poniektoré sa nedokážu udržať a mimoriadna novinka sa čoskoro dostane von za múry kláštora, šíri sa Cordobou aj zahraničím.

Magdalena prechádza všetky narážky s úplnou ľahostajnosťou. Oddaná praktizovaniu cnosti znásobí vážnosť svojho pokánia, naboso chodí po kúskoch rozbitého skla, na chrbát si uväzuje nástroje ťažkého umŕtvovania a nosí kajúci pás s tŕňmi a hrotmi.

Správa sa dostala aj k arcibiskupovi, ktorí následne posiela tri skúsené ženy, pôrodné babice, aby Magdalenu vyšetrili.

Pôrodné babice ju starostlivo vyšetrili a oznámili, že aj keď je pravda, že je mníška tehotná, jej panenstvo je do značnej miery neporušené a teda nespochybniteľné. Vo všetkých kostoloch sa rozzvučali ďakovné modlitby a sestry, ktoré ju podozrievali zmĺkli v pokání za svoje predošlé pochybujúce myšlienky.

Madgalena oznamuje na Štedrý deň v roku 1518, že čoskoro bude rodiť. Na konci záhrady kláštora pripravili pre ňu malý domček, lebo anjel strážny jej vo vízii odporúčal, aby rodila sama, bez ľudskej pomoci. Magdalena zostáva teda v domčeku po tri dni sama a komunita je v modlitbách. Keď z neho Magdalena neskôr vyjde, príbeh, ktorý rozpráva je neobyčajný…

Rozprávala, že počas Štedrého večera, porodila o polnoci nádherné dieťa, ktoré vyžarovalo toľko svetla, že mohla vidieť ako keby bolo pravé poludnie. Studený vzduch v izbe sa náhle zohrial a božské dieťa vôbec netrpelo chladom. Magdalene počas tejto doby vlasy podivne rýchlo rástli a z čiernej havranej farby sa zmenili na najjasnejšiu blond, s takou dĺžkou, že do nich môže zavinúť dieťa a udržiavať ho tak v teple, ako v najmäkšej tunike.

Ako dôkaz tohto zázraku odstrihne niekoľko blond kaderí skôr, ako sa vlasy vrátia do normálu. Mníšky potom súťažia o niekoľko zázračných vlasov ako o vzácnu relikviu.

V príbehu o pozoruhodnom narodení Magdalena ďalej uvádza, že ráno po Vianociach dieťa odišlo, ale zostali jej popraskané prsia od kojenia aj s nedávno obdržanými stigmami na tele. Predstavená k nej opäť poslala pôrodné asistentky, aby skontrolovali vierohodnosť jej tvrdenia a tiež aj preto, aby zistili, či jej panenstvo nie je vzhľadom k tejto udalosti znesvätené.

Čoskoro sa katedrálou rozlieha slávnostné Te Deum a dary prichádzajú v takom množstve, ako nikdy predtým. V skutočnosti je celá táto akcia – ako sa neskôr ukáže – organizovaná a páchaná diablom, najmä dvoma démonmi s menami Balbano a Patorrio.

Poniektorí však stále o týchto zázračných udalostiach pochybujú a tak jedného dňa ráno dorazí do kláštora mníšsky exorcista, aby všetky špekulácie a fámy ukončil. Magdalenu nájde vo vytržení. Keď sa k nej priblíži, zbadá, že má v tele zapichnuté dve dlhé ihly, jednu v nohe, druhú v ruke. Ihly má zapichnuté hlboko, napriek tomu Magdalena necíti žiadnu bolesť, je voči nim necitlivá, čo v mysliach mnohých ľudí potvrdzuje, že jej extázy sú autentické. Keď ihly vytiahne von, z rán jej tečie malý prúd krvi.

Prísnemu testu sa podrobuje aj Magdalenine postenie sa. Napriek tomuto dôkazu je podrobená ďalšiemu testu týkajúceho sa úplného zdržiavania sa jedla, ktoré údajne praktizovala už jedenásť rokov.

Ktosi naznačil, že jej poniektorí nováčikovia jedlo tajne prinášali a tak abatiša dáva príkaz, aby pri dverách do Magdaleninej cely sa nonstop striedala stráž zložená z dvoch mníchov z blízkeho františkánskeho kláštora. Navyše nariaďuje, aby boli pribité aj okenice.

Magdalena však po niekoľkých dňoch náhle zmizla. Našli ju až v opačnej časti záhrady, spiacu pri fontáne. Je to záhadné, mnísi však abatišu uisťujú, že v dozore nepoľavili ani na minútu.

Magdalena im to celé objasňuje slovami, že ju na toto miesto prepravil sám svätý František. Nikto jej to nevie vyvrátiť, ani poskytnúť pre tento zázrak žiadne iné vysvetlenie a tak sa dospelo k záveru, že je to v Magdaleninom mimoriadnom živote len ďalší zázrak. Aj kvôli tomu je teraz Magdalenina prestíž oveľa väčšia než ju má abatiša. Konzultuje všetky zásadné rozhodnutia, ktoré musí komunita prijať. Jej rady vyhľadávajú ľudia aj za múrmi kláštora a tak sú Magdalena a mníšky, ktoré sa s ňou spriatelili, oveľa lepšie informované o tom, čo sa deje v meste, než sám arcibiskup.

Arcibiskup chce v roku 1523 postaviť novú katedrálu a vzhľadom na to, že je kláštor svätej Alžbety anjelov bohatý vďaka darom zasielaných Magdalene, a sú na uskutočnenie stavby schopné poskytnúť veľmi vysokú sumu peňazí, Magdalena sa stáva konzultankou vzhľadu novej katedrály.

Magdalenina vážnosť sa rozrástla v pomere k jej údajným cnostiam, aj preto, že kvôli ohromujúcim udalostiam pozitívne prispela k obohateniu kláštora prostredníctvom jej praktizovaniu cností a tiež zjavných znakov z neba, ktoré inšpirovali i ostatných veriacich.

Zbožná a ochotná obety fascinuje i inšpiruje aj vyšších španielskych duchovných predstaviteľov, ktorí sa domnievajú, že by Magdalena mala mať – pre jej zásluhy – v kláštore vyššie postavenie. Navrhujú, aby sa stala Matkou predstavenou, lebo plynúcim časom sa terajšia abatiša stáva vetchou. Magdalena na ich návrhy kvôli pokore a s poukázaním na svoje chabé administratívne schopnosti protestuje slovami: „Nech miesto mňa zvolia sestru Isabelu Najsvätejšej Trojice.“ Avšak veľa jej spolusestier ju chcú vidieť na poste abatiše tak veľmi, že ju 17. februára 1533 zvolia, za prítomnosti rádového superiora, v počte štyridsaťštyri hlasov, pričom za Isabelu Najsvätejšej Trojice hlasovalo len sedem členov.

Život v kláštore sa novou abatišou Magdalenou veľmi výrazne nemení, až na to, že Magdalena má silnú náklonnosť k vykonávaniu prísneho pokánia, k čomu nabáda aj ostatné rehoľníčky, pričom sama vyvoláva veľmi náročné výstupy. Možno aj preto sa sestry pri spovedi, zo strachu z tvrdého pokánia, obviňujú iba z malých prehreškov. Keď sa to matka Magdalena dopočuje, vstúpi do zbožného hnevu, ktorý vyvolá u sestier nevýslovný strach. Nariaďuje im priznať sa k vážnejším hriechom, čím chudobné sestry dostávajú z jej nemilosrdnosti strach.

Niektoré sa strachom rozplačú, ale sú aj také, ktoré upadli do stavu podobného posadnutosti, váľajú sa po zemi a potom sa vrátia späť do normálnosti, ako keby sa nič predtým nedialo. Aby pokarhala tie, ktoré sú duchovne slabšie, nariadi im plaziť sa po kolenách do jedálne a na topánkach zoradených sestier jazykom robiť znak kríža!

Vyznania mníšok sú čoskoro vyznávané štýlom, aby sa zapáčili matke Magdalene, než odhalením ich skutočného duchovného života. Pokánie sa teraz už meria s presnosťami na údajné závažnosti, lebo podľa Magdaleny je nutné odčiniť hriechy úplne a aby v tomto úsilí uspeli, bič so šnúrou je nahradený bičom so železnými hrotmi. Aj táto „činnosť“ sa nariadením abatiše modernizuje. Predtým museli byť v miestnosti, kde sa mníšky bičovali, sviečky sfúknuté, aby ich nikto pri tomto pokání nemohol vidieť, nakoľko sa pre túto závažnú formu poníženia rozhodli samé. Zachovávala sa tak pokora mníšok. Teraz však sviečky museli horieť a sestry sa telesne umŕtvovali v prítomnosti ostatných sestier. Magdalena bola toho názoru, že pohľad na samotné pokánie mohol byť povzbudením pre ostatné, aby konali rovnako, alebo takto vystavené vyvolať u ostatných rozhorčenie nad vlastnou duchovnou slabosťou a neschopnosťou robiť vlastné pokánie.

 S vedomím, že matka Magdalena bola aj v tomto okamihu (ako sa neskôr ukáže) vedená diablom, sa predpokladá, že tieto mimoriadne pokánia boli pokusom diabla vštepiť hriech duchovnej pýchy, u iných zasa malomyseľnosť a zúfalstvo z minulosti „malých pokání“, pozostávajúcich z prosieb o jedlo.

Mníšky boli teraz podnecované, aby kľačali na doskách so železnými hrotmi, nosili pás s hrotmi, smerujúcimi dovnútra a sú vyzývané, aby sa na podlahe dali do takej polohy, aby ostatní po nich mohli chodiť a iné zasa majú na hlavách tŕňovú korunu. Ale ani toto extrémne mučenie neuškodilo oddanosti väčšiny spoločenstva, lebo za novú abatišu je väčšinou hlasov opätovne zvolená Magdalena. Zdá sa, že nikto sa v rámci komunity neodváži spochybňovať jej autoritu a moc.

Napriek tomu matka Magdalena zvoľňuje niektoré dlhoročné pravidlá rádu, existujúce už stáročia, čím vyvoláva obavy predovšetkým medzi ostatnými františkánskymi spoločenstvami jej rádu, ako aj samotného arcibiskupa a kňazov v miestnej cirkvi. Ale aj teraz, ako aj v minulosti, povesť jej svätosti ide zavedno s ňou a tak zmeny v pravidlách Rádu má povolené.

Magdalena na jednej strane povzbudzuje sestry v prísnom pokáni, na strane druhej uvoľňuje pravidlá Rádu a teraz zrejme aj preto, že sa jej jednu noc údajne zjavil svätý František, zakladateľ rádu a zbavuje ju nutnosti spovedať sa. Ostatným sestrám vysvetľuje, že je to pre nich urážka, ak sú od spovedníka oddelené mrežou a so spovedníkom majú sedieť tvárou v tvár. Medzi sestrami, ale aj samotnými kňazmi to spôsobí rozruch, pretože taká prax je v celom katolíckom Španielsku doteraz neslýchaná.

Matka Magdalena okrem toho nariaďuje sestrám, aby sa nepostili už len v piatok, ale boli schopné prijímať ešte väčšie umŕtvovanie. Mnoho jej sestier verí, že táto veľká reforma františkánskeho rádu prinesie kláštoru a samotnému rádu väčší blahobyt. (Niet divu, že o niekoľko rokov neskôr bude karmelitánka svätá Terézia z Avily čeliť ťažkému odporu voči reformám, ktoré sa karmelitánskemu rádu bude snažiť vštepiť.)

Onedlho matka Magdalena tvrdí, že ju predchádzajúci večer navštívila mŕtva žena (pravdepodobne duša z očistca), aby sa jej vyznala. Okamžite chce, aby sa mladé mníšky a novicky vyznali v noci, v jej cele. Táto najnovšia inovácia spôsobí ešte väčší rozruch a pochybnosti, najmä u Isabely Svätej Trojice, ktorej spôsobovala najhoršie poníženia.

Napriek všetkým znepokojeniam z nových reforiem je Magdalená obdivovaná velikánmi svojej doby. Kritika, ohľadom jej novátorstva je utlmená, kráľovná Izabela Španielska jej sama posiela svoj portrét a prosí matku o modlitby, takisto aj sevilský arcibiskup jej píše listy a v nich ju nazýva „najšťastnejším stvorením na svete,“ pravdepodobne aj preto, že prijíma údajné znamenia z neba. Najušľachtilejšie dámy, ktoré sú v očakávaní, jej posielajú výbavičku pre dieťatko, aby ju požehnala a spravila tak aj cisárovná Izabela pred narodením jej syna Filipa II.

Keď sa v roku 1535 cisár Karol V. vydával z Barcelony na expedíciu do Tunisu, poslal Magdalene štandardu, aby jeho práporu požehnala.

Kardinál Manrique, generálny inkvizítor, a Giovanni di Regio, pápežský nuncius, robili púť, aby ju navštívili a vraví sa, že o modlitby za kresťanskú republiku ju žiada aj samotný pápež i keď treba dodať, že bolo bežné, aby sa o modlitby žiadali osoby, známe svojou zbožnosťou, žijúce v kláštoroch, spolu s ostatnými sestrami. Modlili sa najmä za svoje diecézy i v prospech cirkvi.

Pochybnosti o matke Magdalene však začnú vzrastať. Nadobúda sa dojem, že zázraky a zjavenia, vďaka ktorým robí rozhodnutia, sú čoraz viac napadnuteľné.

Aj v jedno ráno sa odhalilo čosi, čo spôsobilo veľké znepokojenie. „Predošlú noc sa zjavila Panna Mária a viedla ma chodbách. Usmievala sa na teba, sestra,“ potom sa pozrela na jednu z tých sestier, ktoré Magdalene neboli naklonené, „ale pri tebe mala len opovrhujúci pohľad.“ Je len pochopiteľné, že toto odhalenie bolo ostatným proti mysli. K ich protestom sa pripojili aj rodiny zvonku, ktorým odmietli vziať dcéry do kláštora z bizarných dôvodov, napr. že niekto z ich predkov bol Žid.

Magdalena, samozrejme, prijímané informácie od Panny Márie berie osobne, ale v rodinách vyvoláva rozhorčenie a narastajúci hnevlivý postoj voči údajnej nebeskej príručke, ktorú im abatiša predkladá.

Počas najbližších volieb abatiše v roku 1542 dostáva Magdalena len veľmi málo hlasov, a Isabela Najsvätejšej Trojice je volená len s veľkou rezervou. Ako odškodnenie (možno aj ako odplatu za svoje vlastné poníženie) ukladá Magdalene urobiť jazykom toľko znakov kríža, koľko je v jedálni dlaždíc. Magdalena uprostred miestnosti však upadá do extázy. V minulosti, vždy keď sa tak stalo, ju sestry odviedli do cely, teraz ju ponechajú v ľavej časti jedálne a zostáva tam aj počas niekoľkých hodín v noci. Po „extáze“ sa nakoniec sama vracia do cely.

Pochybnosti narastajú, Magdalena je opäť podozrievaná z tajného prijímania potravy, pretože ona samotná tvrdí, že má tvrdý pôst už viac ako tridsať rokov. K pochybnostiam sa pridáva aj to, že jedného dňa prinesú abatiši železnú skrinku obsahujúcu hostie, ktorú našli pod posteľou Magdaleny a tak sa dá dokázať, že zázrak spontánneho prijímania, ktorý v minulosti predvádzala, bol len klam.

Magdalena v roku 1543 vážne ochorela, a pre abatišu je to dobrý dôvod, aby ju prinútila ku generálnej spovedi. Ale v okamihu, keď spovedník dáva na seba štólu, Magdalena dostáva kŕče.

 Kňaz dostáva podozrenie na posadnutosť démonom a tak pošle pre lekára, ktorý sa dobre vyzná aj v duchovnom živote.

Skúma Magdalenu a všimne si, že jej oči počas jednej extázy nezostali nemenné (ustálené a pevné), čo je jedným zo znakov skutočnej extázy. Keď ju však pichne ihlou, Magdalena nereaguje. Keď však ihlu ponorí do svätenej vody, Magdalena začne okamžite stonať. To ho navedie k podozreniam a obavám, že Magdalena môže byť, alebo dokonca je, napadnutá démonom.

Plynutím času sa Magdalenina choroba zhoršuje. Zdá sa, že je skutočne znepokojená a často k sebe volá lekára, aby ju informoval o jej zdravotnom stave. Raz v decembri počuje: „Umieraš, ďalšie Vianoce už neuvidíš.“ Zúfalá Magdalena sa pretočí na posteli, vstane a vypustí tajomné slová: „1544! Štyridsaťštyri rokov, ako bolo oznámené. Vezmite ma do pekla!“ Potom sa vráti do postele a začne vydávať vzpurné rúhanie, náhle sa neviditeľnou silou dostane z lôžka a visí vo vzduchu. Potom niekoľkokrát ťažko padne na posteľ, ale bez toho, aby si ublížila.

Abatiša sa rozhodne požiadať starého skúseného kňaza, reverenda Don Juana z Cordoby, aby preskúmal Magdalenu a ak bude potrebné, okamžite aj riešiť.

Starý kňaz pozrel na Magdalenu a vyriekol: „V mene Ježiša, nariaďujem vám opustiť túto úbohú ženu a vyzývam ťa, povedz svoje meno!“ Démon najskôr vypustí strašný výkrik s menom Balbano, ako je rozpoznané.
Neskôr sa počas exorcizmu zistilo, že ju ovplyvňoval aj ďalší démon s menom Pattorio. Démonický smiech sa zintenzívňuje a slová, ktoré prednáša, sú hrozné. Sám sa oslavuje za všetky nepokoje, ktoré dokázal za toľko rokov v kláštore spôsobiť a prisahá, že sa vráti.
Reverend Don Juan je tak schopný aspoň zistiť silu strašného zamorenia a možno aj posadnutosti. Táto novinka sa rýchlo šíri najprv medzi mníchmi, neskôr aj medzi kňazmi po Cordobe až zaplaví celé Španielsko.

Nasledujúci deň prišiel k lôžku umierajúcej mníšky osobne provinciál františkánov. Zostáva pri nej niekoľko hodín a dostáva od nej celé spovede, o ktorých však nič nepovie. Ale tí, čo ho neskôr stretli, všimli si, že nosí ťažké bremeno, strašné tajomstvo, nočnú moru, celý život „svätej“ Magdaleny z kríža, diabolskej abatyše z Cordoby.

Sestra Magdalena z Kríža priznáva svoju dohodu s diablom.

Neskôr je k nej vyslaný inkvizítor, aby túto tŕnistú záležitosť vyšetril na základe výslovného príkazu kardinála Juana Pardo de Travera, primáta Španielska. Je oveľa mladší, než reverend Don Juan a správa sa k nej dôverne.

 Prezrádza mu, že krásny mladý muž, ktorý sa jej objavil keď mala päť rokov, bol v skutočnosti diabol. Sľúbil jej slávu a rešpekt každého, ak ho bude stále počúvať. Je to satan, ktorý jej dáva značku tým, že sa dotkne jej dvoch prstov, ktoré odvtedy prestávajú rásť. A je to on, ktorý ju učí, že sa má upustiť z prijímania hostie a pomáha jej pri simulácii extáz. Jej volania v noci nie sú inšpirované extatickou láskou, ktorú má voči Stvoriteľovi, ale zlou láskou démonov.

Po vypočutí takého znepokojujúceho priznania je inkvizítor zdesený a takmer inštinktívne robí znak kríža na sebe. Magdalena ho v tej chvíli začne urážať a vyslovuje odporné slová. Potom sa začne váľať po podlahe cely a hryzie všetko čo môže, pričom robí neslušné pózy a napodobňuje odporné kopulácie, ktoré s Balbanom vykonávala takmer štyridsať rokov.

Skúsený inkvizítor požiadal staršie, skúsenejšie mníšky, aby zostali na chodbe a zapisovali slová padnutej Magdaleny, aby ich mohli dokumentovať a neskôr poslúžili aj ako svedkovia. Prípad „Magdalena z Kríža“ je odtiaľ dobre zdokumentovaný a rýchlo pripravený.

Počas rozšíreného priebehu vypočúvaní, ktoré boli súčasťou prebiehajúceho exorcizmu, a počas ktorého Balbano len veľmi neochotne po vyháňaní opúšťa Magdalenu sa zistilo, že najviac zlých a ohavných spôsobov bolo použitých na podkopanie Magdaleninej duše už v jej útlom veku.

Predpokladalo sa, že si ju pravdepodobne vybral preto, lebo bola zbožná a oddaná Bohu. Preto sa vo svojej veľkej zlosti snažil ulúpiť Boha o jedného z obľúbencov. Ale, ako sa neskôr ukáže, Boh je skutočným víťazom…

Počas prebiehajúceho exorcizmu sa dozvedel, že keď vstúpila do vyššieho dievčenského veku, prestal sa jej démon Balbano objavovať ako krásny mladý muž. Keď ho jednej noci, ako obvykle čakala, predstavil sa jej v podobe rozptyľujúcej sa hmly, ktorá kondenzovala a mala podobu veľmi vysokého muža s dlhými vlasmi vyžarujúci červenkasté svetlo. Zvolala: „Ježiš!“ čo sa Balbanovi samozrejme nepáčilo, horiacou rukou ju zodvihol a nechal padnúť na zem. 

Potom je nútená pozorovať toto strašidelné stvorenie, ktoré sa jej ukazuje v odporných premenách od človeka až po ohavné zviera. Táto bytosť je odpudzujúca a mníška v hrôze opisuje jeho široký plochý nos, skrútené nohy a bezzubé ústa.

Prikázal jej, aby sa okamžite stala jeho ženou a uisťuje ju, že nestratí panenstvo, sľubuje, že jej zdanlivá svätosť bude rásť iba úmerne s radosťami, ktoré s ním strávi. Magdalena, duchovne slabá sa mu potom oddáva a je to opäť ten krásny mladý muž, ktorého k sebe prijíma.

Vzápätí priznáva, že to bol on, kto jej tajne nosil jedlo a skutočne s ním bola tehotná. Bolo jej povedané, že ak bude nasledovať jeho pokyny, nič neriskuje. Považovali za zábavné zavádzať mysle mníšok, kňazov i laikov, ktorí skutočne uverili, že je tehotná a po tom, čo z jej tela v ten „slávny“ Štedrý večer vyšla silným výdychom monštruózna húsenica, sa znovu zmenila na Balbana a opätovne ju ovládol nebývalou silou.

Všetci sú zhrození, mysleli si, že je Magdalena milovaná Bohom, ale v skutočnosti bola milovaná diablom. Medzi nimi sa našli aj takí, čo sa jej falošným mysticizmom nedali oklamať, ako svätý Ignác z Loyoly, ktorý bol voči nej nedôverčivý a hovorí sa, že bol kvôli tomu aj v r. 1541 vážne napomenutý Martinom de la Santa Cruz, ktorý sa ho k Magdalene snažil nakloniť akceptovaním jej vonkajších znamení a tiež aj svätý Ján z Avily (neskorší Učiteľ cirkvi), ktorý bol voči nej veľmi skeptický a keď prišiel do Cordoby, diskrétne mu bolo zabránené, aby sa s ňou stretol.

Magdaléna z Kríža, rovnako ako jej menovkyňa Mária Magdaléna sa hlboko kajá z démonov, ktorí ju vlastnili. Ako sa píše v Písme, Ježiš vyhnal z Márie Magdalény sedem zlých duchov (Mk 16,9) a stala sa veľkou kajúcnicou. Tradícia hovorí, že zvyšok života strávila v jaskyni, aby robila pokánie a nápravu jej mnohoročných hriechov a stala sa mimoriadne svätou. V skutočnosti si Ježiš vybral Máriu Magdalénu ako jednu z prvých svedkov Slávy jeho Vzkriesenia.

Magdalena z Kríža, ktorú démoni museli počas exorcizmu opustiť a sú nútení odhaliť, že navždy opúšťajú telo a dušu posadnutej ženy, je 3. mája 1546 súdená náboženským tribunálom. Veľkým inkvizítorom tohto tribunálu je kardinál Jimenez, teraz primát Španielska, vymenovaný samotnou Isabelou z Kastílie, a práve z toho dôvodu je Magdalena prenesená do väznice v Alcazar, aby sa tu podrobila ďalším výsluchom.

Magdalena má šesťdesiatjeden rokov, je neobyčajne kajúcna za všetko, čo urobila a prosí dvor, aby jej trápenie rýchlo ukončil a odovzdal ju do očistných plameňov. Sudcovia sa ale rozhodli inak. Pre jej vysoký vek, úprimné priznanie a kvalitu pokánia jej rozsudok značne zmiernili. Považujú ju za úbohú obeť démona a možno si aj pripomenuli na dni jej slávy, kedy ju aj oni chválili v presvedčení, že je skutočne mimoriadna svätica. Veľkú časť viny dávajú démonom Balbanovi a Pattoriovi, najviac však Balbanovi a nie samotnej Magdalene, pretože v dobe, kedy ju démon (i) začal(i) ovplyvňovať, bola neskúsenou dievčinou. Mali za to, že v mladosti bola ťažko zastrašovaná démonom a došli k záveru, že jej vina je značne znížená kvôli jej mladému veku vo vtedajšej dobe.

Katolícka viera je založená na princípe, že Božie skutky sú večné a nekonečné. Naopak, tie z druhej strany, démonske, sú vždy obmedzené v čase a priestore. Magdalena priznáva, že je to preto, lebo v roku 1544 jej dohoda s diablom došla ku koncu. „Je to strach z pekla,“ ako sama hovorí, „ktorý urýchľuje jej odhalenie.“ A je to tiež Boh, ktorý vo svojej nekonečnej láske a milosrdenstve ovplyvňuje všetky jej priznania a navádza ju k hlbokému pokániu. A je to Boh, ktorý ju uisťuje, že bude žiť, ak sa prizná.

Stala sa hrdinkou v pokání, ale bolo to v čase falošnej cnosti a slávy. Sudcovia sa rozhodnú, že sestra Magdalena má byť vedená na popravisko s upchatými ústami, povrazom okolo krku a sviečkou v ruke. Má tam zostať vystavená aj počas veľkej omše a zriekať svojich rozmanitých chýb.

Po dobu troch mesiacov musí chodiť s odhalenou tvárou, bez čierneho závoja, aké nosia mníšky v každej činnosti a pohybe kláštora musí byť vždy ako posledná.

Zrieka sa a so slzami v očiach sa kajá pred katedrálou, ktorú stavala vďaka podvodom v spojení s démonmi.

Tiež jej je nariadené ísť do františkánskeho kláštora v Burgose, kde žije dlhé roky v ľútosti a pokání bez upadania čo len do najmenších chýb. V mladom veku podľahla veľkej pýche a falošným prísľubom démona, keď jej ponúkol vážnosť a moc. Neskôr si všetci boli istí, že až dlhý čas pokánia a hlbokej pokory ju urobili hodnou ísť do raja.

Sestra Magdalena z Kríža zomrela v roku 1560 vo veku sedemdesiatštyri rokov. Jej meno je dnes takmer zabudnuté a takisto aj jej pozoruhodný príbeh je prakticky neznámy. Avšak, právnik a spisovateľ Maurice Garcon, pre ktorého je Magdalena významnou historickou postavou, dokumentuje, aká bola v skutočnosti v celom kresťanskom svete v 16. a 17. storočí veľmi dobre známa a koľko teologických a démonických spisov poukazuje na podrobnosti jej prípadu.

Magdalena bola tak vysoko reputovaná svojou svätosťou, že bola poradkyňou kráľov, cisárov a predovšetkým vyšších cirkevných hodnostárov. Závery hlavného pojednávania sú veľmi zaujímavé.

 Záver dlhodobého a podrobného súdneho procesu dospel k výsledku, že skutočným a jediným oklamaným je diabol sám. Jeho úskoky zastrašovania a zneužívanie Magdaleny v konečnom dôsledku posilnilo u ľudí vieru a sama Magdalena, ktorá mu bola dlhé roky podriadená, sama utiekla spod jeho zlovlády prostredníctvom Moci a Milosrdenstva Boha.

Pravda prekonáva klamstvá a podvody démonov, ktorými ovplyvňuje prostredníctvom svojich démonov.

Pre tých, ktorí študujú život vizionárov a mystikov cirkvi, by mal Magdalenin život, plný mnohých údajných nadprirodzených a mystických darov, dokonale napodobňujúcimi tie, ktoré boli poskytnuté autentickým mystikom, slúžiť ako veľmi vážne varovanie, ako dokáže diabol napodobňovať Božie diela a zatiaľ čo tak robí, dokáže byť mimoriadne presvedčivý. Ako vidieť, v prípade Magdaleny bol schopný oklamať aj kardinálov, kňazov, teológov a iných, ktorí boli v mystickom živote a duchovných záležitostiach veľmi skúsení.

Hlavnou príčinou, ktorý umožnil priebeh démonických podvodov v živote sestry Magdaleny bola neprítomnosť kňaza, duchovného vodcu, ktorý by ju viedol a rozoznal jej údajné mystické dary a nadprirodzené milosti.

Poslušnosť je testom Cirkvi a zdá sa, že sestra Magdalena nikdy nebola podrobená k poslušnosti duchovnému vodcovi. Inak by jej podvody boli odhalené oveľa skôr. Mystici a vizionári by mali byť vždy vedení kňazom, duchovným usmerňovateľom a mal by to byť vždy kňaz, ktorý riadi mystika a nie naopak.

Kňaz, duchovný vodca zastupuje Krista a Jeho autoritu v Cirkvi, preto by mystické a nadprirodzené milosti mali byť podrobené tomuto orgánu, aby pomohli rozoznať ich pravosť. Jednou z duchovných lekcií je – že nie všetko, čo sa blyští je nevyhnutne zlato a diabol nenapodobňuje cín, ani meď a striebro, snaží sa falšovať zlato. Preto musíme byť veľmi opatrní, aby sme jeho falošnými podvodmi neboli uvedení do omylu. Obracajme sa o pomoc len k Bohu.

Autor: Masima

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/07/zakerne-zjavenie.html

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás