Neprimerané oblečenie na omši nie je problémom pohodlia, ale duchovným problémom. Musíme o tom hovoriť bez ohľadu na to, aké nepríjemné to môže byť.
Áno, opäť je tu leto. Slnko svieti naplno, klimatizácie pracujú naplno a my nosíme menej oblečenia. Odložíme hrubé topánky a svetre, obujeme sandále, šľapky, oblečieme kraťasy či vzdušné šaty. Všetko je v poriadku, pokiaľ sa obliekame slušne, úctivo a niesme pohoršením pre ostatných. Koniec koncov, keď teploty stúpajú, ide o to, aby sme sa ochladili a zachovali si pocit pohodlia.
Ale ako sa obliekame v lete na nedeľnú svätú omšu? Nešťastným prípadom sú ľudia, ktorí sa na omši objavia, akoby práve prišli z pláže.
Prijímanie v lete môže vyzerať ako čakanie v rade na zmrzlinu alebo na futbalovom zápase: promenáda mini šiat, tielok, šortiek, topov s hlbokým výstrihom, topov a šiat bez ramienok, úzkych sukní a džínsov, minisukní a žabiek. A nie sú to len ženy, ktoré sa nevhodne obliekajú na omši. Rovnako je potrebné upozorniť aj na mužov. Dosť bolo roztrhaných tričiek, ovisnutých džínsov, tielok s odhalenou hruďou, šiltoviek, žabiek, plaviek a šortiek.
Ako dieťa si pamätám, že som chodievala do kostola v lete, keď teploty prekračovali 33 °C, a nikdy som v kostole nevidela jediného človeka, ktorý by mal na sebe niečo podobné plážovému oblečeniu. Kostol bol na to, aby si sa v nedeľu obliekol čo najslušnejšie. Aj v najhorúcejšiu nedeľu sme si so sestrou a mamou obliekali pekné letné dlhé šaty, otec mal bez ohľadu na teplotu oblek a mokasíny. Nosiť šortky do kostola bolo neslýchané. V kostole tiež nebola klimatizácia, ale zvládli sme to. Úprimne povedané, keď je horúčava, je jedno, ako veľmi sa vyzlečiete, stále je horúco. Vhodný ľahký odev vás ochladí rovnako ako tielko a šortky. Preto výhovorka „je príliš horúco na to, aby sme si do kostola obliekli niečo iné ako šortky“ padá.
Nevhodné oblečenie na omši nie je problémom pohodlia, ale duchovným problémom, ktorý má korene v presexualizovanej kultúre, ktorej módne vplyvy už desaťročia prenikajú do našich farností. Mentalita, že „nikomu nie je nič do toho, čo si oblečiem na omšu, pretože Boh pozná moje srdce“, odráža nedostatok pokory a slabé pochopenie toho, čo sa vlastne na omši deje. Svedčí to aj o nedostatku úcty k druhým, keď neberieme do úvahy, že naše nevhodné oblečenie sa môže stať príležitosťou na hriech pre opačné pohlavie.

Kostol je „dom modlitby, v ktorom sa slávi a uchováva Eucharistia, kde sa zhromažďujú veriaci a kde sa uctieva prítomnosť Božieho Syna, nášho Spasiteľa, obetovaného za nás na obetnom oltári na pomoc a útechu veriacich“ (KKC 1181).
Kostol nie je miestom, kde by sa mali množiť pokušenia a hriech, kde by sexuálne rozptýlenia mohli konkurovať nášmu Pánovi, ktorý je prítomný vo sviatosti oltárnej. Keď sa pri svätej omši modlíme modlitbu Pána, hovoríme: „A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Prečo teda dovoľujeme, aby boli telesné pokušenia otvorene prítomné na omši? Prečo dávame zlému povolenie, aby sa potuloval po našich posvätných miestach a hľadal skazu nevinných duší?
Nevhodné oblečenie apeluje na telesnú stránku, ktorá, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský, “pokúša človeka tým, že ho zvádza k odklonu od dobra. Duch by sa totiž zo svojej strany vždy tešil z duchovných vecí, ale telo, ktoré sa presadzuje, kladie duchu do cesty prekážky.”
Vo svojom pastierskom liste z roku 2006 o skromnosti v obliekaní, najmä pri nedeľnej svätej omši, páter John W. Yanta, biskup z Amarilla (Texas), pripomenul veriacim: „Diablovi môžeme pomôcť mnohými spôsobmi, vrátane toho, ako sa obliekame.“
Cirkev nám priamo neprikazuje, aby sme sa na omšu obliekali určitým spôsobom, ale určite nám posiela množstvo pripomienok o hodnote a dôležitosti vhodného obliekania na omšu:
“Aj na svätú liturgiu by sme mali prichádzať vhodne oblečení. Ako kresťania by sme sa mali obliekať slušne, v oblečení, ktoré odráža našu úctu k Bohu a ktoré prejavuje našu úctu k dôstojnosti liturgie a k sebe navzájom.” (O príprave na dôstojné prijatie Krista v Eucharistii)
“Naše telesné správanie (gestá, odev) by malo vyjadrovať úctu, vážnosť a radosť z tejto chvíle, keď sa Kristus stáva naším hosťom” (KKC 1387).
Veriaci podali žiadosť cirkvi na dôslednejšie vodítka a presnejšie vedenia. Ako odpoveď na žiadosť cirkev vypracovala zásady vhodného obliekania, ktoré sú zhodné s nasledujúcimi:
- Šaty majú skôr zahaľovať než ukazovať.
- Šaty nemajú byť priehľadné.
- Nohy žien majú byt zakryté aspoň poniže kolien.
- Ženy by sa mali vyhýbať šatám a blúzkam bez rukávov.
- Treba sa celkom vyhnúť tenkému, tesnému oblečeniu.
- Vo väčšine situácií žena by sa mala vyhnúť noseniu nohavíc a ak potreba vyžaduje ich použitie, mali by byt skôr voľné, než tesné.
- Vykroj šiat by nemal byť viac než päť centimetrov pod hrdelnou jamkou.
Náš strach riešiť otázku zdržanlivosti počas svätej omše často podnecujú hlášky, ktoré sme počuli opakovať sa v priebehu rokov, ako napríklad „nechceme, aby sa niekto cítil odsudzovaný alebo nevítaný v našom bohoslužobnom priestore“ alebo „ak povieme niečo o oblečení, mohli by prestať chodiť na svätú omšu“. V súvislosti s poslednou poznámkou biskup Yanta povedal: „Ak hľadajú zámienku na vynechanie bohoslužby, vždy si niečo nájdu.“
Nemyslím si, že „ dozorcovia zdržanlivosti“, akých nájdeme v niektorých kostoloch v Ríme, by mali byť rozmiestnení pri dverách každého katolíckeho kostola a odháňať ľudí, ak nedodržiavajú farský kódex obliekania. Rovnako si nemyslím, že by ženy mali chodiť do kostola oblečené v dlhých róbach, alebo že by muži mali v nedeľu na omšu chodiť v smokingoch. Pri obliekaní do kostola musíme používať zdravý rozum. To je všetko.
“Veriaci v súčasnosti, ba dnes viac ako kedykoľvek predtým, musia používať spôsoby, ktoré Cirkev vždy odporúčala na vedenie čistého života. Tieto spôsoby sú: disciplína zmyslov a mysle, bdelosť a obozretnosť pri vyhýbaní sa príležitostiam na hriech, zachovávanie zdržanlivosti.” (Persona Humana)
A na záver nám pripomína i samotná Panna Mária skrze sv. Hyacintu z Fatimy:
„Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty.“ (Panna Mária Hyacinte vo Fatime 1919).
Zdroj: The Third Rail: Immodest Dress at Summer Masses | Catholic Answers Magazine
Z angl. originálu preložila: Jesika Senderáková
VYDALI SME PRE VÁS 2 NOVÉ BROŽÚRY, viac info: KRAĽUJ NÁM KRISTE ; ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás
2% Z DANE PRE SLOVENSKÝ DOHOVOR ZA RODINU ❤️🙏🙏 Aj vďaka Vašim 2% pre Vás môžeme naďalej tvoriť bohatý duchovný program, nepretržité RUŽENCOVÉ reťaze, zaujímavé online relácie, články, dokumenty a ešte omnoho viac 🙏🙏🙏 ĎAKUJEME VÁM ❤️ Viac info ako poukázať 2% Z DANE pre Slovenský dohovor za rodinu nájdete tu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/2-z-dane-pre-slovensky-dohovor-za-rodinu/
Zastávame tradičné hodnoty v súlade s učením Katolíckej Cirkvi. Hlavnou snahou Slovenského dohovoru za rodinu je šíriť Eucharistickú a mariánsku úctu. Organizujeme modlitbové akcie na národnej aj medzinárodnej úrovni, RUŽENCOVÉ A PÔSTNE reťaze, NonStop modlitby svätého RUŽENCA naživo, pravidelné ONLINE RELÁCIE so zaujímavými hosťami na rôzne duchovné témy, denné modlitby NAŽIVO S KŇAZOM – svätý ruženec, zasvätenie, modlitby za uzdravenie a oslobodenie s kňažským požehnaním, ŽIVÉ PRENOSY z pútnických miest a ADORÁCIE. Zaoberáme sa MARIÁNSKYMI ZJAVENIAMI, DUCHOVNÝM ROZLIŠOVANÍM a životopismi svätých. Prinášame denne zaujímavé ČLÁNKY a aktuality zo Slovenska aj zo sveta. ĎAKUJEME, ŽE SA S NAMI MODLÍTE, SLEDUJETE NÁS A PODPORUJETE NÁS.