Tento článok je spracovaný z prednášky: Dominik Chmielewski – Budúcnosť prechádza cez rodinu 6. časť
Otec Chmielewski v týchto príhovoroch zaťahuje na hlbinu. Hovorí veľmi praktické veci, niekedy možno bolestivé. Všetky jeho názory sú podložené Svätým Písmom a Ježišovými slovami. Môžu byť veľmi poučné pre tých, ktorí nechcú žiť povrchné vzťahy, ale chcú nanovo objaviť krásu manželského a rodinného života.
„Povolanie k láske a k svätosti nie je niečo, čo by bolo vyhradené iba pre pár vyvolených. Je potichu prítomné v srdciach všetkých tých rodín, ktoré prejavujú lásku, odpustenie, milosrdenstvo, len čo vidia, že ju niekto potrebuje, a robia to v tichosti, bez vytrubovania.“ pápež František
SPOJME SA S BOHOM V MODLITBE A EUCHARISTII
Otec Dominik znova poukazuje na to, že to najdôležitejšie v našom manželstve nie je náš manžel/manželka, deti, ani hmotné majetky, ale najdôležitejšia je každodenná svätá omša a Eucharistia. V Eucharistii nás Boh učí, ako sa navzájom milovať a práve to potrebuje každé manželstvo. Bez svätej omše a bez modlitby sa v nás neudeje premena – tá potrebná metanoia, ktorá nás vráti späť na správnu cestu, a ktorá nám dá do poriadku naše manželstvo. Kým sa neudeje to, že Boha dáme na prvé miesto, naše problémy sa nevyriešia. Manželia, ktorí dali Boha na prvé miesto, majú dokonalé manželstvá a milujú sa veľkou láskou.
Tak ako telo potrebuje jesť, aby vládalo fungovať, aj duša potrebuje duchovný pokrm. Ten dostáva práve v modlitbe a vo svätej Eucharistii. Na jedlo si každý nájde čas, pretože ak by človek nejedol, zomrel by. Takisto funguje aj duchovný svet: ak našu dušu nebudeme kŕmiť duchovným pokrmom, nastane smrť našej duše a následne kolaps manželstva.
Len modlitba a Eucharistia sú prostriedky, ktoré pomôžu urobiť manželstvo šťastným. Musíme si určiť priority, odstrániť všetky modly, a Bohu, ktorý má byť pre nás všetkým, venovať čas.
K ČOMU V MANŽELSTVE SMERUJEME?
Eucharistia nás učí odpúšťať. Čo mimoriadne konáme, ak milujeme tých, ktorí nás milujú a keď požičiavame tým, ktorí nám požičiavajú? Božia láska nás učí milovať tých, ktorí nás zraňujú. Ježiš z kríža hovorí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23,34)
Náš manžel/naša manželka, nás dokážu veľakrát zraniť. Vtedy sa nesmieme sústrediť na to zlo. Nesmieme prepožičať naše oči, jazyk a myseľ démonovi, ktorý sa snaží vstúpiť do nášho vzťahu. Musíme sa naučiť milovať manžela/manželku presne tak, ako nám to ukázal Ježiš na kríži. Ježiš sa nepomstil, neoplácal zlo zlom, nevyhadzoval nám na oči našu zradu. Takto božsky je potrebné naučiť sa odpúšťať, a keď sme už raz odpustili, nikdy sa k tomu nesmieme nanovo vracať. Toto je recept na šťastné manželstvo.
NIE 7, ALE 77-KRÁT
Ak odpúšťame, prijímame rozhodnutie, že už nikdy nebudeme manželovi/manželke nič pripomínať. V modlitbe Otčenáš hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Tí, ktorí neodpúšťajú, nech sa nemodlia Otčenáš, pretože provokujú Boha, aby sa zachoval rovnako ako oni – aby im neodpustil, pretože oni neodpúšťajú.
Môžeme s človekom, ktorý má v pamäti všetko, čo sme mu spôsobili, budovať vzťah? Plná pamäť hriechov manžela/manželky, je zničujúca. Z neodpustenia druhej osobe, sa šíria choroby nielen duchovné, ale aj fyzické. Zloba, hnev, žiarlivosť, či zaťatosť srdca spôsobujú, že sme ozaj aj fyzicky chorí. Veci, ktoré nám rozožierajú psychiku totiž ničia aj naše telo. Ježiš nám nevyčíta nič. Nevykrikuje, čo všetko sme urobili. Nebuduje v nás žiadny pocit viny, ani pocit hanby. On sa nás len jednoducho pýta: „Miluješ ma?“
Spracovala: Dominika Knapová
Celú reláciu o. Dominik Chmielewski – Budúcnosť prechádza cez rodinu 6. časť, si môžete pozrieť tu:
Knihu Základy manželského vzťahu si môžete zaobstarať tu
