Svätý Tomáš Kempenský nás správne varuje, aby sme sa po smrti veľmi nespoliehali na modlitby našich príbuzných a priateľov, ale aby sme pracovali na vlastnej spáse.

„Neverte veľmi svojim priateľom a príbuzným.“, hovorí autor knihy O napodobňovaní Krista, „pretože na vás zabudnú skôr, ako by ste čakali. Ak nemyslíš na svoju dušu, kým žiješ, kto na ňu bude myslieť, keď zomrieš?“

Najvzácnejšou spomienkou je asi spomienka na rodičov v srdci svojho dieťaťa, a predsa sú deti, aj cnostné, ktoré na svojich rodičov zabúdajú. Okrem mnohých iných to uvádza nasledujúci príklad. 

Archanjela Panigarola, predstavená kláštora svätej Marty v Miláne, bola veľmi zanietená pre pomoc dušiam trpiacim v očistci. Sama sa za nich modlila a prosila o modlitby aj iných, a predsa si len zriedka spomenula na dušu svojho otca Gotharda, aj keď ho za jeho života veľmi milovala. Občas si naňho spomenula a chcela sa zaňho pomodliť, no čoskoro myslela na niečo iné, na inú dušu a tá druhá bola zanedbaná. Z tejto ľahostajnosti ju vytrhla nečakaná nehoda. 

Jedného dňa, na Dušičky, sa Archanjela zamkla vo svojej cele, aby sa modlila za zosnulých. Zrazu sa pred ňou zjaví jej anjel strážny, chytí ju za ruku a v duchu ju vedie do očistca. Tam medzi trpiacimi dušami stretáva svojho otca, ponoreného v zamrznutom rybníku, ktorý, keď ju uvidel, začal žalostne kričať: „Archanjela, dcéra moja! Čím to je, že si zabudla na svojho otca, ktorý tu trpí hrozným utrpením? Zľutuješ sa nad ostatnými, videl som veľa duší vystupovať do neba cez tvoje modlitby, ale ty nemáš ľútosť nad svojím otcom, ktorý ťa vychoval, ktorý ťa tak nežne miloval! Nevidíš moje trápenie v tomto ľade? To je trest za moju vlažnosť v službe Bohu, za moju ľahostajnosť k božským a večným veciam. Ach! Zmiluj sa nado mnou a svojimi modlitbami ma priveď do nebeskej slávy.“

Archanjela onemela, keď počula tieto spravodlivé výčitky: prúdy sĺz vyjadrovali jej bolesť. „Ó môj drahý otec!“, koktala, „odpusť mi! Urobím všetko, čo budeš chcieť. Nech Boh prijme moju prosbu a vyslobodí ťa.“ Anjel ju potom vzal na iné miesto. Spýtala sa ho, čo to znamená, že keď sa často chcela modliť za otca, vždy na to zabudla a prečo Boh dovolil, aby bola taká roztržitá? „Dokonca si pamätám,“ povedala, „že jedného rána, keď som sa zaňho modlila, som sa v duchu potešila a zdalo sa mi, že mu dávam veľmi biely a krásny chlieb, a on sa naňho pozrel. Opovrhoval a nechcel ho prijať. To vo mne vyvolalo strach, že táto duša bola odsúdená; tak veľmi, že odvtedy som sa zaňho vôbec nemodlila.“ Anjel jej odpovedal: „Tvoje zabudnutie bolo z Božieho dopustenia; je to trest za ľahostajnosť voči Bohu. Tvoj otec nemal zlé návyky, pravda: nemal však horlivosť pre svoju spásu, nekonal dobré skutky z lásky k Bohu. Boh jednoducho takto trestá túto hriešnu ľahostajnosť. Kto na Neho v živote zabudne, bude po smrti zabudnutý sám. Teraz však musíme zdvojnásobiť svoju horlivosť, aby sme dostali od Boha vyslobodenie tejto duše.“

Archanjela sa vrátila k vedomiu taká dojatá a v bolestiach, že nemala ani chvíľu pokoja; neustále si myslela, že počuje stonanie a výkriky svojho nebohého otca. Je ťažké vyjadriť, koľko sa modlila, postila a umŕtvovala za túto milovanú dušu! Prosila Boha za vyslobodenie tejto milovanej duše v mene najdrahšej krvi Spasiteľa, skrze nepochopiteľnú lásku, ktorú nám prejavil smrťou za nás na kríži, cez slzy a bolesť Jeho Najsvätejšej Matky stojacej pod krížom. Konečne, keď bola Božia spravodlivosť zadosťučinená, uvidela dušu svojho otca, žiariacu slávou a žiariacu nebeským šťastím. Najnežnejšie sa jej poďakovala za vyslobodenie a pred jej očami vystúpila do raja. Archanjela, nevýslovne utešená, tisíckrát ďakovala Bohu.

Preložil: Martin Handzuš – administrátor Facebook skupiny  Verím v očistec a modlím sa za duše – pridajte sa do skupiny a dozviete sa o očistci ďalšie zaujímavé informácie

Zdroj príbehu: Cuda Boże w świętych duszach czyśćcowych (Zázraky Božie vo svätých dušiach v očistci) Autor: o. Carlo Gregorio Rosignoli

Zdroj obrázka: https://pixabay.com/sk/photos/z%C3%A1pad-slnka-strom-siluetu-s%C3%BAmrak-3156176/