„Na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekla ju nepremôžu.“

(Matúš 16:18)

Kde si bol, protestant, keď Cirkev kráčala po katakombách Ríma,

keď krv mučeníkov zmiešala sa so zemou ako živá sejba večného Kráľovstva?

Kde si bol, keď sa pálili rukopisy a veriaci šeptom šírili Evanjelium?

Kde si bol, keď svätí Otcovia bránili pravú vieru pred bludmi pohanov a heretikov?

Tvrdo kričíš: „My máme pravdu! Sme pravá Cirkev!“

No dovoľ, aby som sa spýtal:

Kde si bol, protestant, pred rokom 1517?

Kde bola tvoja doktrína, keď svätý Atanáz zápasil s ariánmi?

Kde bola tvoja viera, keď Augustín písal proti Pelagiánom?

Kde boli tvoje zbory, keď Cyrila a Metoda viedol Rím a nie Luther?

500 rokov nie je večnosť.

Je to len krátka vzbura proti Matke, ktorú si opustil.

A čo horšie — kričíš, že si jediný syn, hoci si sa narodil v čase, keď Cirkev už dve tisícročia niesla Kristovo svetlo do sveta.

Zrúkol si: „Sola Scriptura!“ — ale bez Cirkvi si ani len Bibliu nemal.

Veď kto ti dal Sväté Písmo, ak nie tá istá Cirkev, ktorú teraz odmietaš?

Kto uchoval kánon? Kto ho prepisoval, chránil, prekladal, hlásal?

Nie Luther. Nie Kalvín. Nie Zwingli.

Ale tá, ktorú voláš „skazenou“ — Rímska Cirkev.

Tvoja reformácia — čo zreformovala?

Rozdelila si telo Kristovo na tisíce kusov.

Každý si vykladá, každý si vládne.

Namiesto jednoty — chaos.

Namiesto sviatostí — symboly.

Namiesto kňazstva — kazatelia bez moci odpúšťať hriechy.

A predsa kážeš s pýchou, že ty si „pravý kresťan“ a my sme „modloslužobníci“.

Zabudol si, že Kristus nezaložil knižnicu — ale Cirkev.

Cirkev, ktorá slávi Eucharistiu,

Cirkev, ktorá učí s autoritou,

Cirkev, ktorá pamätá všetkých svätých, nielen tých, ktorých si sám schválil.

„Oddeľujú sa, lebo nie sú z nás.“

(1. Jána 2:19)

Brat môj, protestant

tvoje korene sú plytké, tvoja viera mladá.

A predsa sa rúhaš svojim predkom.

Nazývaš ich klamárov, hoci z ich krvi vyrástol tvoj vlastný kríž.

Kde si bol, keď Cirkev niesla Krista cez stáročia temnoty?

Ty, čo si prišiel pred chvíľou,

teraz chceš písať dejiny?

No ešte nie je neskoro.

Nevysmievaj sa Matke, ktorá ti zrodila vieru.

Nevyvyšuj reformátora nad Učiteľa.

Nevyvyšuj svoj názor nad Tradíciu, ktorá krváca, no stojí.

Kristus nezaložil tisíc cirkví — ale jednu.

A tá tu bola skôr, než si sa ty narodil.

A tá tu bude, keď tvoje zbory už len v kronikách budú.

Autor: neznámy