Raz po prednáške prišla za mnou jedna žena. Povedala: ,,Nikdy by som sa nestala katolíčkou. V ruženci opakujete stále tie isté slová a každý, kto opakuje tie isté slová, určite nehovorí pravdu. Nikdy by som neverila nikomu, kto opakuje svoje slová, a neveril by mu ani Boh.“ Spýtal som sa jej, kto je ten muž, ktorý je s ňou. Odpovedala, že je to jej snúbenec.
Spýtal som sa: ,,Miluje vás?“
,,Určite.“
,,Ale ako to viete?“
,,Povedal mi to.“
,,Čo vám povedal?“
,,Povedal: ,Milujem ťa.'“
,,Keby vám to povedal naposledy?“
,,Asi pred hodinou.“
,,Povedal vám to už aj predtým?“
,,Áno, včera večer.“
,,Čo povedal?“
,,Milujem ťa.“
,,A nikdy predtým vám to nepovedal?“
,,Hovorí mi to každý večer.“
Povedal som jej: ,,Neverte mu. Opakuje sa, určite nehovorí pravdu.“
To je to, čo robíme, keď sa modlíme ruženec – hovoríme Bohu, Najsvätejšej Trojici, vtelenému Spasiteľovi, Božej Matke: ,,Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa…“ Je to krásna pravda.
Opakovanie a zvyk nám môžu niekedy veľmi pomôcť vo vzťahoch. Moju manželku zatiaľ neunavilo počúvať, keď jej hovorím: „Ľúbim ťa.“ Ani mame nie je nepríjemné, keď jej ďakujem za to, že ma vychovala.
Ani Boh sa neunaví, keď mu budeme opakovať vety, ktoré Písmo a kresťanská tradícia povýšili na modlitbu. Vedia o tom aj nekatolíci, a tak počujeme všetky druhy kresťanských zvolaní: „Amen!“, „Aleluja!“ a „Chvála ti, Pane!“
Tradícia chráni zaužívané modlitby, pretože v sebe obsahujú určitú myšlienku alebo cit. Okrem toho danú myšlienku a pocit zintenzívňujú nielen u toho, kto počúva, ale aj u toho, kto rozpráva. Čím častejšie manželke hovorím, že ju ľúbim, tým viac lásky k nej pociťujem. Čím častejšie mame ďakujem, tým väčšmi musím uvažovať, za čo všetko jej vďačím.
Láska plodí lásku, to je ruženec a v tom je jeho tajomstvo.
Modlite sa ruženec a uvedomte si, že každé opakovanie vás napája na niečo trvalé; vyvádza vás z pominuteľného a prchavého; z vecí, na ktorých najväčšmi záleží tým, čo nevedia, čo je naozaj dôležité.
Vyhraďte si čas na sústredenú a oddanú modlitbu ruženca. Ale modlite sa ho aj vtedy, keď máte čas, ktorý by ste inak premrhali – keď sedíte v čakárni u lekára alebo ste uviazli v dopravnej zápche, pretože čakáreň, či dopravná zápcha je nereálna v porovnaní s realitou vašej modlitby, s tajomstvami večnej reality.
Kedysi som sa s odporom pozeral na ruženec. Videl som v ňom slučku, ktorá u mnohých rímskokatolíkov dusí pravú zbožnosť. Ale dnes sa pozerám na ruženec, nie ako na dusivú slučku, ale vidím kruh, ktorý je teraz iný. V mysli sa mi totiž pri modlitbe ruženca vynára kráľovská koruna a matkino objímajúce náručie.
Čím viac budeme svoj hlas, ruky a srdce používať na vyjadrenie lásky k našej kráľovnej, k našej matke a k jej Synovi, tým väčšmi budeme rásť v oddanosti a svätosti.
Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej
Zdroje:
S. Hahn/Kto si Mária?
F. J. Sheen/Prvá láska sveta
NOVINKA – TRILÓGIA KRÁĽ od doc. Štefana Paločku, pozostávajúca z diel Zakázané ovocie, Slobodný svet a Posledná voľba. Tento román symbolickým spôsobom vykresľuje nekonečnú hrôzu, ktorá hrozí každému človeku a zároveň jedinú možnosť vyhnúť sa tejto hrozbe a získať šťastie, ktoré sa nikdy nekončí. Viac info tu: KRÁĽ (Štefan Paločko) – Slovenský dohovor za rodinu

One Response
s0si0y
Comments are closed.