Premenenie matérie, hostie, ktorú máme možnosť požívať, aby sme dosiahli večný život, je pre nás ľudí tá najnepochopiteľnejšia udalosť na tomto svete. K eucharistickým zázrakom dochádza kvôli tomu, že mnoho ľudí, dokonca kňazov, neverí, že Ježiš sa na svätých omšiach premieňa na živé Telo a živú Krv v maličkej hostii. 

EUCHARISTIA JE VIAC AKO SYMBOL

Sviatosti nie sú len symboly, ale skutočná milosť – ony sa naozaj dejú. V Jánovom evanjeliu čítame: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život.“ (porov. Jn 6,53) 

Pôvodný význam znamená hrýzť, žuvať, trhať svojimi zubami. Toto nie je myslené symbolicky, ale doslovne. Symbolický význam jesť Telo a piť Krv znamená prenasledovať alebo napadnúť niekoho, a to by Ježiš nikdy nedal ako odpoveď na otázku, ako získať večný život. 

V dare Eucharistie máme niečo, čo je viac ako symbol. Eucharistia je viac ako symbol. Je to niečo, čo je skutočným znakom milosti. Je to vonkajší znak vnútornej milosti. Hlavnou pravdou je:  „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ (Jn 6,53) Potom Ježiš zopakoval svoj príkaz pri Poslednej večeri. Doktrína o prepodstatnení je ťažká, mnoho ľudí ju odmieta, ale práve to nás odlišuje od ostatných. Ježiš sa neopravil a nepovedal, že je to symbolické.  

Prvých 1500 rokov, až do protestantskej revolúcie, písali všetci cirkevní otcovia o dvoch najdôležitejších veciach – o Panne Márii a o Eucharistii. Každá svätá omša je zázrak. 

Ak vieme pravdu o tom, že keď budeme jesť Telo a piť Krv, budeme mať večný život, ako je potom možné, že nie sme kanibali? Ľudia túto otázku položili Ježišovi. Čo to robíme, ak jeme i pijeme Telo i Krv Ježiša Krista? Jeme Telo a pijeme Krv Krista, ale až po Vzkriesení. Keďže je to po udalosti Vzkriesenia, nemôžeme byť kanibali. Ježiš hovorí: „Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6,40) Niet inej cesty k večnému životu. 

MAJME DÔVERU V EUCHARISTIU

Niekedy sa táto milosť a Bohom dopustené zázraky netýkajú len ľudí, ktorí neveria. Je to aj pre Jeho svätých. Sestra Faustína sa vo svojom Denníku zmieňuje o Eucharistii. Napísala 16 rôznych modlitieb v rámci prípravy na sväté prijímanie. V Denníku pod číslom 1037 uviedla: „Eucharistia poskytuje všetku silu, duchovnú aj telesnú.“ V paragrafe 1804 povedala: „Ak by anjeli boli schopní závisti, závideli by človeku len dve veci – že môžeme trpieť, pretože napodobňujeme Krista na kríži, a druhú, že môžeme prijímať sväté prijímanie – Eucharistiu.“ My sme zložení z tela a duše, sme ľudia. 

Toľko domov vytlačilo Ježiša preč. Kde vo svojom dome praktizujeme veci ako pornografiu, sexuálne aktivity, masturbáciu, tarotové karty, okultizmus, tabuľky, alkoholizmus, užívanie drog? Otvárame portály, pri ktorých Ježiš hovorí: „Odchádzam z tohto domu.“ Ale buďme ako sestra Faustína – majme dôveru v Eucharistiu. Nedovoľme, aby Ježiš opustil náš dom. 

PREČO SA DEJÚ EUCHARISTICKÉ ZÁZRAKY? 

Paradoxne, satanisti prichádzajú na sväté omše a kradnú premenené hostie pri podávaní svätého prijímania na ruku. Prosím, pomôžte svojim kňazom a sledujte, keď sa podáva sväté prijímanie na ruku. Je veľmi pravdepodobné, že takto sa získavajú hostie na čierne omše: vezmú ich a ako povedal Zachary King, bývalý satanista, umiestnia 100 hostií, pričom vzývajú stanovu moc. Satan dáva vysokým čarodejníkom vysokú moc a tí budú môcť zakaždým ukázať, ktorá zo 100 hostií je práve tá premenená. Ak aj satan a satanista vie, že Eucharistia je Telo a Krv Krista, ale my katolíci tomu neveríme, preto Boh dopúšťa eucharistické zázraky. 

Jeden z prvých zaznamenaných eucharistických zázrakov sa stal u púštnych otcov v Egypte. Boli to prví mnísi a jeden z nich mal pochybnosti o skutočnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. Neveril, že konsekrovaná hostia je skutočne Ježiš. Dvaja z jeho spolubratov mníchov sa modlili za posilnenie jeho viery a všetci išli na svätú omšu. Keď chlieb položili na oltár, títo traja muži uvideli malé dieťa, presne ako sestra Faustína. Keď kňaz položil ruku, aby chlieb rozlomil, zostúpil anjel. Zostupoval dole s mečom. Keď kňaz rozlomil chlieb na kúsky, anjel rozkrojil dieťa na kúsky a anjel vylial krv dieťaťa do kalicha. Prijali sväté prijímanie. Ten neveriaci mních ako jediný neveriaci prijal sústo krvavého mäsa a zvolal: „Pane, je mi to ľúto. Verím, že tento chlieb je tvoje Telo a tento kalich je tvoja Krv.“ Hneď sa z mäsa stal chlieb a on ho prijal a ďakoval Bohu. Ostatní kňazi povedali: „Boh pozná ľudskú prirodzenosť a vie, že človek nemôže jesť surové mäso, nie sme kanibali. A preto premenil svoje Telo na chlieb a svoju Krv na víno pre tých, ktorí Ho prijímajú s vierou. A potom môžete povedať: Chlieb na Jeho Telo a víno na Jeho Krv.“ 

Viera by, samozrejme, nemala byť založená len na zázrakoch, ale Boh ich niekedy dovoľuje, aby posilnil našu vieru. 

EUCHARISTICKÝ ZÁZRAK V AVIGNON (FRANCÚZSKO), 1433

Prišli dažde a kostol bol štyri metre pod vodou. Keď mnísi nasadli do člna a prišli zachrániť Sviatosť Oltárnu na oltári, vošli do kostola a voda sa rozostúpila ako Červené more a Eucharistia bola úplne suchá, oltár bol úplne suchý. Tento malý kostolík bol spravovaný františkánmi. Dvaja bratia vošli dnu a videli, že všetko ostatné bolo zničené. Hoci voda v kostole bola štyri metre vysoká, rozdelila sa ako Červené more, dokonale vyschla a posvätná Hostia bola nedotknutá. 

Spracovala: Dominika Knapová 

Dávame do pozornosti: kniha, ktorá vo Vás vzbudí neuhasiteľnú lásku k Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti a k svätej omši: