Na zelený štvrtok obraciame našu pozornosť na eucharistického Pána Ježiša a Jeho kňazstvo, pretože je to deň kedy Cirkev osobitne zdôrazňuje tieto dve sviatosti. Pri tejto príležitosti si položme otázku: Čo nám vlastne sväté prijímanie dáva? Prečo má taký veľký význam?

Najkratšími slovami by sme mohli povedať, že Eucharistia jednoducho dáva život. Ona je tá, ktorá udržuje a buduje Cirkev, je jej stredobodom. Toto je sám Boh – vrchol a zdroj.

Je pravdou, že Kristus k nám prichádza rôznym spôsobom každý deň. Počas našej modlitby, pri každom čítaní Svätého písma alebo pri každom dobre, ktoré je vykonané sa s ním tiež stretávame. Špeciálnym časom Jeho príchodu je však Eucharistia. Každá svätá omša je prítomnosťou Pána. Toto je skutočné, úplné a jedinečné tajomstvo bytosti živého Boha pôsobiaceho medzi nami a v nás. A čo na to povedali svätci a mystici?

,,Ježiš každý deň zostupuje z neba, aby nezostal v zlatej schránke, ale aby našiel iné nebo, ktoré je Jemu nekonečne drahšie: nebo našej duše, stvorené na Jeho obraz. Ak by ľudia poznali skutočnú hodnotu Eucharistie, bezpečnostné zložky by museli riadiť dopravu pri vchodoch do kostolov.“ (sv. Terézia z Lisieux)

Svätej sestre Faustíne Kowalskej Pán Ježiš povedal: ,,Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na duše a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zahrnúť milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva.“ /Denníček 1385/

Marta Robin, mystička a stigmatička, vyznala: ,,Keď prijímam sväté prijímanie, je to, akoby do mňa vstúpil živý človek… Zakaždým sa do mňa vleje nový život. Ježiš je v celom mojom tele, akoby som bola vzkriesená. Sväté prijímanie je viac ako spojenie: je to splynutie v jedno…“.

,,Každý, kto sa živí Kristom v Eucharistii, nemusí čakať na posmrtný život, aby dostal večný život; má ho už na zemi ako predchuť budúcej plnosti, ktorá bude zahŕňať človeka až do konca.“ (sv. Ján Pavol II.)

Prijímaním Pána sa stávame „plnšie živými,“ pretože Eucharistia nie je vec. Nie je mŕtvym predmetom. Je to Kristus a On žije. Keď ho prijímame a toto si uvedomujeme, budeme žiť plnšie a so svätým Pavlom môžeme povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20).

Celá naša bytosť je premenená, keď sme v Božej prítomnosti. A preto, keď sa zúčastnite nasledujúcej svätej omše alebo adorácie, požiadajte Nebeského Otca, aby vám ukázal, ako veľmi vaša duša chce a potrebuje Eucharistiu. Svätí mali tú istú túžbu.

Text a obrázok pripravil: Mikuláš Mária Lipták – Rytier Nepoškvrnenej

Podporte aktuálne projekty – KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás