V Spojených štátoch sa odohral prípad, ktorý otrasie každým, kto ešte verí v prirodzený poriadok a ochranu detí. Muž registrovaný ako sexuálny delikvent sa stal „otcom“ dieťaťa prostredníctvom náhradného materstva. Nie adopciou, nie legálnou cestou so sociálnym dohľadom — ale cez biznis, ktorý nie je ničím iným, než obchodovaním s ľudským životom.
Unless a miracle happens, this child has almost no chance at a normal life. pic.twitter.com/dwwXaH4Nbi
— Derek Blighe (@BligheDerek) July 27, 2025
Právna medzera, morálna priepasť
Podľa denníka The Philadelphia Inquirer bol Brandon Riley-Mitchell, muž odsúdený za zločiny proti maloletým, schopný získať dieťa cez náhradnú matku – prostredníctvom surrogátneho materstva.
Ako je to možné? Zákon v štáte Pensylvánia bráni registrovaným delikventom v adopcii, ale na surrogáciu sa zákaz nevzťahuje.
Brandon Riley-Mitchell je pritom muž, ktorý bol v roku 2016 odsúdený za sexuálne správanie s maloletým (16-ročným študentom), za držanie detskej pornografie, za porušenie zodpovednosti učiteľa a za korupciu maloletých. Bol odsúdený na približne 23 mesiacov väzenia, avšak po len dvoch mesiacoch bol prepustený na podmienečné pustenie. Dohoda rozsudku zahŕňala podmienky: zákaz neprehliadaného kontaktu s maloletými, zaradenie do registra pohlavných delikventov (Tier 1) a iné štandardné povinnosti pre odsúdených pohlavných delikventov.
Na prípade je tiež šokujúce, že Riley-Mitchell a jeho partner Logan Riley získali peniaze na kúpenie dieťaťa cez crowdfundovanú kampaň.
Inými slovami – ak máte peniaze, môžete obísť všetky etické i právne filtre.
Tento prípad sa však stal virálnym a politici v štáte už hovoria o potrebe túto medzeru „zaceliť“. Podstata problému je však hlbšia než len legislatívna: ide o mravný rozklad, ktorý sa tvári ako pokrok.
Dieťa ako produkt
Moderná spoločnosť sa naučila hovoriť o „práve na dieťa“. Ale dieťa nie je právo – dieťa je dar.
Keď sa život stáva predmetom objednávky, keď sa materstvo zveruje trhu a keď zákon mlčí, hoci ide o najzraniteľnejších, vtedy už nejde len o „osobné rozhodnutia“. Ide o kultúru smrti, ktorá sa naučila nosiť rúško „slobody“ a „rovnosti“.
Kresťanská etika na to odpovedá jasne: dieťa má právo narodiť sa z manželského zväzku muža a ženy, ktorí sú pripravení niesť zodpovednosť – nielen biologickú, ale aj morálnu a duchovnú. Všetko ostatné je manipulácia s posvätnosťou života.
Zlyhanie štátu aj spoločnosti
Štát, ktorý umožní, aby sa sexuálny delikvent stal rodičom cez platenú dohodu s náhradnou matkou, zlyhal vo svojej základnej úlohe – chrániť nevinných.
Niektorí politici už hovoria o potrebe regulácie, ale otázka znie: dokedy budeme iba „regulovať“ to, čo by sme mali mať odvahu odmietnuť?
Nie všetko, čo je technicky možné, je morálne prípustné. A ak spoločnosť stráca odvahu vysloviť túto jednoduchú pravdu, prestáva byť civilizovaná.
Prípad Riley-Mitchella rozhodne nie je prvým, kedy si sexuálny delikvent mohol dieťa kúpiť cez surrogáciu. Existuje tiež množstvo prípadov, kedy boli kúpené, či adoptované deti zneužívané.
Návrat k pravde
Kresťanské učenie pripomína, že rodičovstvo je povolanie, nie projekt ega. Surrogácia, ktorá rozdeľuje dieťa od jeho matky a mení zrod života na kontrakt, je hlbokým znesvätením ľudskej dôstojnosti.
Ak dnes mlčíme, keď sa sexuálne delikventi stávajú rodičmi vďaka „technológiám“, zajtra možno nebudeme mať odvahu povedať nie ani pri ďalších formách manipulácie so životom – klonovaní, genetickom výbere či eutanázii.
Záver
Prípad z Pensylvánie nie je výnimkou, ale varovaním. Ukazuje, kam vedie spoločnosť, ktorá stratila zmysel pre hranice, pre prirodzený zákon a pre posvätnosť života.
Ak neobnovíme úctu k Bohom danému poriadku, technológia bez morálky nás nakoniec zničí – a začína tými najmenšími.
Autor: Natália Senderáková
Zdroj: Homosexuálny pedofil získal chlapčeka prostredníctvom náhradného materstva – LifeSite


