Dňa 8. mája oznámil kardinál protodiakon Dominique Mamberti z centrálneho balkóna Baziliky svätého Petra zvolenie 267. pápeža – Leva XIV., historicky prvého pápeža zo Spojených štátov. Od tej chvíle uplynul jeden mesiac. Námestie svätého Petra zaplavili emócie. Po objavení sa bieleho dymu a zvolaní Habemus Papam sa dav netrpezlivo pripravoval na odhalenie mena nového pápeža. Keď sa Lev XIV. ukázal na balkóne, aby pozdravil veriacich, vypukla eufória. Bol to prvý Američan i prvý augustinián v pápežských dejinách.

V prvom mesiaci svojho pontifikátu Lev XIV. preukázal, že má vyrovnané správanie, schopnosti budovať mosty a sústredenú víziu potrebnú na to, aby si určil vlastný kurz.

Možno ho nazvať „pápežom novej generácie“, pretože je prvým pápežom od Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v čase koncilu nebol v seminári a ani ešte nebol kňazom. Táto skutočnosť dáva prvému pápežovi narodenému v USA určitú mieru odpútania sa od veľkých koncilových debát a kontroverzií konca 20. a začiatku 21. storočia. V tomto kontexte nadobúda jeho výber pápežského mena ďalší význam, pretože sa múdro spojil s posledným Levom, zakladateľom katolíckej sociálnej náuky, ktorý vládol pred viac ako storočím, a nie s najbližším predchodcom.

Zároveň táto voľba príslušnosti hovorí o nezávislom duchu, ktorý mnohí ľudia oceňujú na novom Svätom Otcovi.

Prvé kroky a symbolické gestá

Po zvolení Lev XIV. urobil viacero symbolických krokov. Prvú cestu mimo Vatikánu smeroval do svätyne Matky Dobrej Rady, ktorú spravujú jeho rehoľní spolubratia – augustiniáni. Navštívil aj hrobku svojho predchodcu, pápeža Františka.

Od prvých chvíľ svojho pontifikátu Lev kládol dôraz na kontinuitu s pápežom Františkom. Nový pápež opakovane citoval Františka vo svojich prvých homíliách, napríklad prijal výzvu na synodálnu cirkev a pomodlil sa pri hrobe svojho predchodcu.

Zároveň vyslal jasné signály, že je sám sebou.

Posolstvo mieru ako hlavná téma

Od začiatku pontifikátu je jedným z hlavných odkazov nového pápeža mier. Viedol už samostatné rozhovory s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Slávnostné prijatie úradu

Medzi kľúčové momenty prvého mesiaca patrila aj slávnostná omša 18. mája, pri ktorej Lev XIV. oficiálne začal svoj pontifikát a prijal pálium i rybársky prsteň. Svoje dojatie nedokázal skrývať.
O týždeň neskôr, 26. mája, prevzal Baziliku svätého Jána v Lateráne – katedrálu Ríma a Matku všetkých kostolov. Jedným z pozoruhodných spôsobov, ktoré sme si mohli všimnúť je prevzatie všetkých znakov pápežskej moci. Mozzettu, červený plášť, ktorý mu padá do polovice ramena, nosí odkedy sa prvýkrát objavil na balkóne Baziliky sv. Petra. Nedávno začal nosiť biele nohavice pod sutanou. Neurobil to na znak opozície voči pápežovi Františkovi, ktorý si obliekol čierne nohavice, ale skôr preto, aby dodal silu a dôležitosť znakom a symbolom inštitucionálnej Cirkvi.

Spolupráca ako základ jeho služby

Na stretnutí s členmi Rímskej kúrie nevyťahoval chyby minulosti, ale pripomenul im ich zodpovednosť: „Pápeži prichádzajú a odchádzajú, ale Kúria zostáva. Kúria je inštitúcia, ktorá uchováva a odovzdáva historickú pamäť Cirkvi.“

Ďalším signálom bola jeho homília 1. júna pri príležitosti Jubilea rodín, detí, starých rodičov a starých ľudí, keď Lev citoval encykliku Humanae vitae sv. Pavla VI., keď poznamenal, že „manželstvo nie je len ideál, ale norma pravého láskyplného vzťahu medzi mužom a ženou: lásky úplnej, vernej a plodnej (porov. Sv. Pavol VI., enc. Humanae vitae, 9). Keď vás táto láska premieňa na jedno telo, zároveň vás robí schopnými – podľa obrazu Boha – darovať život.“

Vo svojej jednoduchosti tieto slová znamenajú zmenu smerovania oproti predchádzajúcemu pontifikátu, pretože vo Františkovej spornej posynodálnej exhortácii Amoris laetitia sa kresťanské manželstvo opakovane uvádzalo ako ideál.

Rovnako ako František, aj Lev si uvedomuje imperatív ísť na periférie. Napriek tomu ako dlhoročný misionár v Peru už zdôraznil evanjelizačné dielo, ktoré sa tam musí vykonať.

V Missa Pro Ecclesia, jeho prvej omši ako pápeža, ktorú 9. mája slávil s kolégiom kardinálov v Sixtínskej kaplnke, Lev XIV. poznamenal, že: „Ani dnes nie je málo situácií, keď je kresťanská viera považovaná za niečo absurdné, niečo, čo je určené pre slabých a málo inteligentných ľudí; situáciou, v ktorých sa uprednostňujú iné istoty, ako technológie, peniaze, úspech, moc, pôžitky…“

Pápež opätovne potvrdil angažovanosť misie na týchto miestach, pretože „Nedostatok viery je často tragicky sprevádzaný stratou zmyslu života, zanedbávaním milosrdenstva, hrozným porušovaním ľudskej dôstojnosti, krízou rodiny a mnohými ďalšími ranami, ktoré trápia našu spoločnosť. A nie je ich málo…“

Pre Leva je misia zakotvená v pravde kresťanského posolstva. 16. mája, keď sa Lev XIV. po prvýkrát stretol s členmi diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici, postavil pravdu vedľa mieru a spravodlivosti ako piliere diplomatického záväzku Svätej stolice.

„Cirkev nikdy nemôže prestať hovoriť pravdu o človeku a o svete,“ povedal.

Vládna línia

Kontinuita zameraná na misiu tiež podčiarkuje jeho raný prístup k riadeniu Cirkvi.

Zatiaľ si zachoval menovania, ktoré už boli stanovené v predchádzajúcom pontifikáte, vrátane Františkovho vymenovania františkánskej sestry chudobných Tiziany Merlettiovej za sekretárku Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Očakával sa odchod arcibiskupa Vincenza Paglia z Pápežskej akadémie pre život a z funkcie kancelára Pápežského teologického inštitútu pre štúdium manželstva a rodiny, keďže dovŕšil 80 rokov. Pápež zveril kanceláriu inštitútu kardinálovi Baldassarrovi Reinovi, pápežskému vikárovi pre rímsku diecézu, a teda aj rektorovi Pápežskej lateránskej univerzity, čím predznamenal úniu medzi inštitútom a univerzitou. Potvrdil tiež Msgr. Philippa Bordeyna, prezidenta inštitútu, na ďalšie štyri roky. Na Akadémii pre život si Lev XIV. tiež zvolil kontinuitu a povýšil kancelára Msgr. Renza Pegorara.

Napriek tomu prichádza generačná výmena. Okrem toho, že si bude musieť vybrať svojho nástupcu v Dikastériu pre biskupov, bude musieť nahradiť prefektov kauzy svätých, Božieho kultu a disciplíny sviatostí, podpory jednoty kresťanov, integrálneho ľudského rozvoja, laikov, rodiny a života – ktorí všetci prekročili vek odchodu do dôchodku 75 rokov.

Každý pápež však bude konať podľa priorít. Keď Lev zostavuje svoj vlastný tím, musí čeliť výzve aby sa zaoberal niektorými zložitými dokumentmi, najmä pokiaľ ide o čínsko-vatikánsku dohodu. Očakávalo sa, že ďalšie kolo stretnutí na túto tému sa uskutoční už budúci týždeň.

Z Levovho vodcovstva ako hlavy augustiniánov, biskupa a prefekta vieme, že uprednostňuje vytvorenie štruktúrovanej, prioritnej správy pred mikromanažmentom alebo rozsiahlymi skorými zmenami. Zasiahne, keď to bude považovať za vhodné, ako to už oznámil tým, ktorí sa ako vždy na začiatku pontifikátu objavili pri jeho dverách, aby predniesli nejaké žiadosti.

Nebude robiť rozhodnutia, aby bol populárny; nebude robiť unáhlené rozhodnutia.

Budúcnosť Cirkvi

Pri vysviacke jedenástich kňazov pre Rímsku diecézu 31. mája Lev XIV. vyzval na „životy, ktoré sú známe, životy, ktoré sú čitateľné, dôveryhodné životy!“

„Sme Boží ľud, aby sme mohli stáť pred ním s dôveryhodným svedectvom,“ pokračoval. „Spoločne teda obnovíme dôveryhodnosť zranenej Cirkvi, poslanej zranenému ľudstvu v zranenom stvorení. Ešte nie sme dokonalí, ale je potrebné byť dôveryhodný.“

Týmto spôsobom pápež neukázal prstom na neverných kňazov, ale namiesto toho požiadal všetkých, aby boli verní. Aj v tom môžeme rozpoznať jeho modus operandi na riadenie Cirkvi. Po prvé viera a potom infraštruktúra, či už liturgická, historická alebo sociálna. Lev to môže urobiť práve preto, že je pápežom novej generácie.

Pápež Benedikt XVI. v rozhovore Soľ zeme s Petrom Seewaldom vyhlásil, že je stále človekom starého sveta, ale nový svet sa ešte nezačal.

Začalo sa to týmto pápežom.

Zdroj: Leo XIV at One Month: An ‘Original’ Pope| National Catholic Register, Uplynul mesiac s pápežom Levom XIV.: Prvý Američan na Petrovom stolci

Zdroj titulnej foto: Vatican Media

Spracovala Natália Senderáková