Ako ste prežili v rodinách najväčšie sviatky našej katolíckej viery? Pri spoločnom stolovaní a pri preplnených stoloch dobrotami od výmyslu sveta? Pre mnohých ľudí, s poľutovaním i pre mnohých kresťanov, sviatky Veľkej noci, ešte ani poriadne nezačali a hneď skončili. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní a je to dôležité, aby sme radosť Veľkonočného rána preniesli do všedných dní, počas celého života. Hrob je prázdny! Ježiš žije a pre každého z nás má pripravené miesto v nebi. Je už len na Vás, aký spôsob života si zvolíte. Túžite po večnosti? Ľudia zobuďme sa! Začnime čím skôr robiť pokánie, odumierajme denne žiadostivostiam tela, prijímajme pravidelne všetky sviatosti a upriamme svoju pozornosť na nebo. Urobme si poriadok v hodnotovom rebríčku, venujme sa viac duši, ktorá je nesmrteľná a zmýšľajme duchovne, nie povrchne, ako chce tento svet. Článok je prevzatý z portálu: standard.sk. Čítajte pozorne!

Na konci je niekedy dobré vrátiť sa na začiatok. A platí to aj pri Veľkej noci. Práve na začiatku Veľkonočného trojdnia sa nás totiž Ježiš pýta podstatnú otázku: „Chápete, čo som vám urobil?“

Počas vigílie na Bielu sobotu je možné čítať ľubovoľný počet čítaní od štyroch až po osem. U nás to bolo tento rok plných osem. Prešli sme si teda všetko od stvorenia sveta cez Abrahámove obetovanie Izáka a vyvedenie Izraela z Egypta až po prorokov, ktorí predpovedali príchod spasiteľa, Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie.

Prerývané žalmami to bolo celé symbolické, nádherné, hlboké. Bolo tam všetko. Od bolesti cez nádej až po vykúpenie.

No celé to vystihol kňaz, ktorý na kázni pripomenul evanjelium zo Zeleného štvrtka, kde Ježiš potom, ako učeníkom umyl nohy, povedal: „Chápete, čo som vám urobil?“

Tie slová sú pre mňa odkazom celej tohtoročnej Veľkej noci.

Možno ich vztiahnuť na Veľký piatok, keď Ježiš prežíva neskutočné muky pri bičovaní a ukrižovaní. Muky také veľké, že dnes si ich už ani nevieme poriadne predstaviť. Muky, po ktorých sa chvela zem, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje, zatmelo sa slnko a mŕtvi vychádzali z hrobov.

Dá sa ich vztiahnuť na veľkonočné ráno, keď ženy a učeníci prichádzajú k hrobu a celí zmätení utekajú a nevedia viac, len konštatovať, že Ho tam niet.

No paradoxne, ono sa to celé udialo už vo štvrtok, keď Ježiš povedal, vezmite, toto je moje telo, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov.

Táto obeta sa opakuje každý deň v tisíckach chrámoch po celom svete. U nás aj u vás, nech žijete kdekoľvek.

Kristus vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Východní veriaci počas veľkonočnej liturgie tieto slová opakujú niekoľkokrát.

A Ježiš sa nás už na Zelený štvrtok pýta: Už chápeme, čo nám urobil?

Trojdnie je za nami a možno si niekto povie, či sa to dá vôbec pochopiť. To všetko ale vykonal Boh! Niekto, kto stvoril celý tento svet. Niekto, kto má v rukách takú moc, že si to ani nevieme predstaviť.

Tieto tri dni, to je maximum bolesti. Ale aj nádej. Lebo nech sa stane čokoľvek, Kristus vstal z mŕtvych.

Naozaj chápeme, čo nám urobil?

Myslím, že celkovo to pochopíme, až keď raz uzrieme jeho tvár. Dovtedy nám neostáva nič iné, len žasnúť nad silou týchto troch dní, ktoré zmenili chod dejín.

ZDROJ: https://standard.sk/614163/chapete-co-som-vam-urobil