Cesta na svätú omšu môže byť najlepšou cestou z problémov

Arcibiskup Fulton Sheen povedal, že „najväčší milostný príbeh všetkých čias je obsiahnutý v malej, bielej Hostii.“ Prečo stojí za to zúčastniť sa svätej omše nielen v nedeľu?

Zjednotenie sa s Bohom vo sviatosti Eucharistie by nemalo vyplývať z povinnosti, ale z túžby srdca. Každodenná účasť na svätej omši nám dáva silu prekonať ťažkosti a zveriť Pánovi problémy každodenného života, pretože „nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“

Svätá omša: sviatok pre dušu        

Stáva sa, že zaobchádzame s nedeľnou omšou ako s nepríjemnou povinnosťou. Len ťažké životné okolnosti spôsobujú, že spôsob, akým vnímame našu účasť, sa dramaticky mení. Začneme chápať podstatu tohto daru, ktorý nám Kristus zanechal a ktorý je stále prítomný na oltári.

„Prečo stojí za to chodiť na omšu častejšie ako len v nedeľu?“

Druhý vatikánsky koncil označil Eucharistiu za “ vrchol a zdroj kresťanského života „. Účasť na svätej omši je spôsob osobitnej komunikácie s Bohom v cirkevnom spoločenstve, inšpiráciou pre každodenný život, ktorý je našou súčasťou, priestorom, v ktorom si uvedomujeme sami seba.

Eucharistia, stretnutie s priateľom

„Zažil som, ako málo môžem urobiť, ako som slabý,“ hovorí Martin. Pre neho je denná Eucharistia otvorením dverí srdca pre Ježiša, stretnutie s priateľom, ktorého má rád. Túžiac po ňom, chce ho navštíviť a pozvať ho k sebe.

„Musíte bojovať za takúto lásku každý deň, pretože Boh chce pozdvihnúť človeka z otroctva hriechu a stretnúť sa s ním. Arcibiskup Fulton Sheen povedal, že “Najväčší milostný príbeh všetkých čias je obsiahnutý v malej, bielej Hostii.“

Obavy učeníkov vyjadrené na ceste do Emauz tiež ilustrujú našu fázu ľudskej migrácie k Bohu. Prostredníctvom našej účasti na Eucharistii sme svedkami toho, že patríme Ježišovi, ako Jeho učeníci.

Svätá omša je láskou, ktorá sa realizuje v prítomnosti. Nie je odmenou za každodennú svätosť, ale stáva sa pokrmom a pomáha bojovať proti nepriateľovi duše. Vychováva človeka, ktorý sa neustále obnovuje, formuje svoju identitu do celistvosti.

Účasť na omši, najlepší spôsob ako sa dostať z problémov

Pre Krištofa má častá účasť na Eucharistii osobný, dokonca hlboko mystický význam. Keď manželka chcela rozvod, muž našiel úľavu v kostole.

„Raz som prišiel, keď svätá omša už začala. Evanjelium však prišlo ku mne. Rozhodol som sa ísť aj ďalší deň a tak to zostalo“ hovorí Krištof. Čas stretnutia s Ježišom denne na sv. omši mu dáva pokoj a prináša duchovnú rovnováhu. Nie je to povinnosť, ale výsada. „Ja idem k Ježišovi ako k lekárovi, uzdravujem sa, bojujem so slabosťami a vraciam sa do každodenného života, aby som si v ňom udržal rovnováhu“ – dodáva.

„Poďte ku mne všetci“       

Umiestnenie nášho každodenného života na eucharistický oltár znamená, že sa stáva priestorom, v ktorom sa obeta a láska udomácňujú. Láska vyžaduje prítomnosť. Je ťažké si predstaviť, že dvaja ľudia, ktorí navzájom na seba myslia a milujú sa, by neočakávali, že budú spolu tráviť čas.

Počas Eucharistie sedí Ježiš pri stole s nami. Stretnutie s ním je bránou, za ktorou sa žije inak, „plnšie.“ Formuje sa za ňou kreatívny priestor.

Áno, v živote sú chvíle, keď máte všetkého dosť a každodenný život je ohromujúco ťažký. No ticho rána alebo večera nám dovoľuje premýšľať, obmedziť svoje sebecké „ja“, obnoviť v sebe obraz a podobu Boha, často tak zatemnený hriechom a slabosťou. Je to vhodný čas na účasť na svätej omši a na spojenie s Bohom.

ZDROJ: https://modlitba.sk/cesta-na-svatu-omsu-moze-byt-najlepsou-cestou-z-problemov/

Podporte aktuálne projekty - KLIKNI TU: pripravujeme pre Vás

V našej ponuke nájdete aj tieto 2 publikácie, ktoré sa bližšie venujú intronizácii: KRAĽUJ NÁM KRISTE a ODPROSUJÚCE POBOŽNOSTI a SVÄTÁ HODINKA