Nie je nezvyčajné, že inštitúcie EÚ používajú upokojujúce názvy pre iniciatívy, ktoré môžu mať ďalekosiahle negatívne dôsledky.

Takzvaný „Demokratický štít“ môže navonok pôsobiť neutrálne, ba až pozitívne, no v praxi môže zaviesť systém kontroly informácií v celoeurópskom priestore.

Nespochybňujeme dobré úmysly európskych úradníkov, ktorí sa určite snažia urobiť všetko pre ochranu Únie, jej občanov, a aj hodnôt, ktoré považujú za dobré a pravdivé.

Avšak, dobré úmysly nestačia. V praxi sa totiž tento zákon môže veľmi ľahko zneužiť.

Ak bude schválený, zverí úradníkom v Bruseli právomoci určovať, čo sa považuje za „pravdivé“, a umožní zasahovať do fungovania digitálnych platforiem. Tie by mohli byť vyzývané na odstránenie obsahu, ktorý s oficiálnou líniou nesúhlasí, najmä v čase volieb. Zaviesť sa má aj systém podpory médií, ktoré daný naratív preberajú.

Teoreticky táto ochrana vyzerá dobre a kľudne by sme sa za ňu mohli občania postaviť. Avšak v praxi dochádza k zneužitiam aj dobre mienených opatrení.

„Štít“ mohol zahŕňať:

• Zasahovanie do obsahu kritického voči politickým rozhodnutiam EÚ.
• Tréning systémov umelej inteligencie na identifikovanie názorov označených ako „škodlivé“ – vrátane výhrad voči masovej migrácii, redefinícii manželstva, potratom či zavádzaniu gender ideológie v školstve.
• Vytvorenie siete tzv. „overovateľov faktov“ s rozpočtom 5,69 milióna eur – Európskej siete pre štandardy fact-checkingu – s dôrazom na volebný dohľad.

Táto sieť má potenciál ovplyvňovať rozsah informácií dostupných verejnosti, najmä počas citlivých volebných období. Objavujú sa obavy, že by mohla prispievať k potláčaniu pluralitného diskurzu.

Niektoré príklady z posledných mesiacov vyvolali pozornosť:

• V Rumunsku bol známy kandidát Călin Georgescu vyradený z volebného procesu. Neskôr konzervatívec George Simion prehral voľby, v ktorých sa objavili sťažnosti na nepravidelnosti, bez jasnej odozvy zo strany EÚ.
• V Nemecku boli platformy vyzývané na odstránenie predvolebného obsahu strany AfD.
• V Poľsku bola krátko pred voľbami pozastavená stránka CitizenGO na Facebooku po zverejnení kritického obsahu na adresu jedného z kandidátov.

Či už sú obvinenia voči týmto stranám či kandidátom opodstatnené, zákaz kandidovať a spochybňovanie volieb je veľmi šikmá plocha.

Týka sa to teda nielen slobody prejavu, ale aj integrity demokratických procesov.

Nedávna analýza MCC Brussels navyše naznačuje, že EÚ každoročne prideľuje 80 miliónov eur médiám, ktoré prezentujú ústretové postoje k inštitucionálnym politikám – pričom nezávislé hlasy môžu ostať bez podpory.

To otvára diskusiu o hraniciach medzi podporou médií a ovplyvňovaním verejnej debaty.

Takto by mal „Demokratický štít“ fungovať: ako systém správy informácií s cieľom zvýšiť odolnosť spoločnosti – avšak zároveň nesie riziko nadmerného zasahovania do prirodzenej výmeny názorov.

Zároveň treba dodať:

Zatiaľ čo niektoré jeho časti už boli implementované – ako sieť overovateľov, podpora médií či parlamentný dohľad – celý rámec ešte nie je finálne uzavretý. Prebieha diskusia a proces finalizácie.

To znamená, že verejnosť má ešte možnosť vyjadriť obavy a požiadať o revíziu navrhovaných opatrení.

Ak sa teraz ozveme – ak apelujeme na národné vlády, Európsku komisiu a otvoríme odbornú diskusiu – je ešte priestor zohľadniť výhrady a usmerniť vývoj smerom k väčšej transparentnosti a ochrane základných práv.

Budúcnosť informačnej slobody v Európe si zaslúži dôkladné zváženie.

Podpíšte preto výzvu, ktorá žiada prehodnotenie „Demokratického štítu“ a zabezpečenie, že prípadné nové opatrenia neohrozia slobodu prejavu ani vyváženosť volebného prostredia.

Oslovme predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, komisára Michaela McGratha a národné vlády:

Požadujeme transparentný prístup, ochranu slobody prejavu a vylúčenie akýchkoľvek foriem ideologickej cenzúry v Európe.

Podpísať petíciu môžete tu:

Brusel navrhuje nový dohľad nad informáciami: Pomôžte zastaviť „Demokratický štít EÚ“