Pápež František ešte ako buenosaireský biskup schválil vedecké prešetrenie domnelého eucharistického zázraku, ku ktorému došlo v rokoch 1992-1996 a ktorý býva označovaný za „eucharistický zázrak z Buenos Aires“. Už ako kardinál potom viackrát navštívil kostol Najsvätejšej Panny Márie v centre argentínskeho hlavného mesta, ktorý uchováva znamenie tohto divu, a viedol tam eucharistickú adoráciu.

Jedná sa o málo známy prípad, ktorý vďaka múdremu rozhodnutiu farára a veriacich nevzbudil mediálny rozruch. Vo väčšiu známosť vošiel až po vymenovaní kardinála Bergoglia na Petrov stolec (2013), keď sa o ňom zmienila poľská a talianska tlač.

Príbeh začína v roku 1992, v tom istom mesiaci, kedy bol budúci pápež František menovaný pomocným biskupom Buenos Aires. Farár kostola Najsvätejšej Panny Márie, otec Alejandro Pezet, našiel v piatok 1. mája 1992 dva úlomky premenenej hostie na korporáli vo svätostánku. Podľa zavedenej liturgickej praxe ich uložil do nádobky s vodou a uschoval vo svätostánku. 

Aj po niekoľkých dňoch sa však partikuly nerozpustili a v piatok 8. mája nadobudli krvavo červenú farbu. V nedeľu 10. mája si celebrant pri večernej omši všimol niekoľkých kvapiek krvi na Paténte, ktorých bližší rozbor miestnym lekárom a niekoľkými hematológmi dokázal, že sa jedná o ľudskú krv.

Po týchto znameniach, o štyri roky neskôr, 15. augusta 1996, pri svätej omši na slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, pristúpila k otcovi Pezetovi žena, ktorá ho informovala o tom, že v zadnej časti kostola našla hostiu. Farár ju opäť zalial vodou, aby sa rozplynula, a sklenenú misku vložil do svätostánku. 

Po niekoľkých dňoch, 26. augusta, si všimol, že partikuly sa nielen nerozložili, ale zmenili sa v krvácajúce tkanivo. O tejto premene bol informovaný priamo arcibiskup Quarracino a pomocný biskup Bergoglio, budúci pápež, ktorý odporučil profesionálnu fotografickú dokumentáciu a všetko potom zaslal do Ríma.

Po niekoľkých rokoch, keď sa zistilo, že nedochádza k rozkladu hostií, dal arcibiskup Bergoglio (ktorý medzitým nahradil svojho predchodcu, kardinála Quarracina, vo vedení diecézy) pokyn k hlbšej vedeckej analýze. Vzorky boli odoslané do jedného laboratória v Buenos Aires, ktoré zistilo, že červené a biele krvinky z predloženej krvi aj tkanivá pochádzajú z ľudského srdca. Laboratórium tiež informovalo o tom, že vzorka tkaniva má vlastnosti doteraz žijúceho človeka, s pulzujúcimi srdcovými bunkami, viditeľnými pri miliónovom zväčšení. Netreba dodávať, že zadávatelia odbornej expertízy udržiavali v tajnosti pôvod vzoriek, aby nenarušili výsledný posudok.

Na sklonku tisícročia (1999) bol požiadaný známy bolívijský lekár Ricardo Gomez Castañón, znalec v oblastiach neuropsychológie a neurofyziológie, aby vykonal dodatočné testovanie oboch prípadov z rokov 1992 a 1996. 

Ako oznámil v periodiku argentínskej armády, zaslal vzorku k forenznej analýze do San Francisca. V januári roku 2000 bolo verejne oznámené, že v materiáli boli nájdené stopy ľudskej DNA, čím sa potvrdilo predchádzajúce skúmanie – teda skutočnosť, že sa jedná o ľudskú krv s genetickým kódom človeka. 

Vzorky ďalej prešetril profesor John Walker z univerzity v austrálskom meste Sydney, ktorý potvrdil, že sa jedná o svalové bunky a biele krvinky, oboje v nepoškodenom stave. Bádanie ďalej dokázalo, že sa na tkanive prejavujú zápalové zmeny a že teda človek, ktorému toto tkanivo patrí, utrpel traumu. V roku 2003 informoval prof. Walker bolívijského kolegu Castañóna, že vzorky „môžu zodpovedať“ zapálenému srdcovému tkanivu.

Buenosaireskými vzorkami sa ďalej zaoberal jeden z najvýznačnejších forenzných expertov v Spojených štátoch amerických, dr. Frederic Zugibe z newyorskej Columbia University. V jeho správe datovanej 26. marcom 2005 čítame: „Analyzovaný materiál je fragmentom tkaniva srdcového svalu, vyňatý z ľavej komory srdca v blízkosti chlopne. Tento sval zodpovedá za kontrakciu srdca a treba pripomenúť, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela. Tkanivo skúmaného srdcového svalu vykazuje zápal, čo dokladá zvýšený počet bielych krviniek, ktorý dosvedčuje, že v momente odobratia vzorky bolo srdce živé, pretože biele krvinky mimo žijúci organizmus umierajú. Biele krvinky navyše prenikli do svalového tkaniva a táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že srdce utrpelo ťažký stres, ako by na hrudník jeho majiteľa dopadali tvrdé rany.“

Zugibov záver komentovali dvaja Austrálčania – novinár Mike Willesee (ktorý neskôr konvertoval ku katolíckej viere) a právnik Ron Tesoriero, ktorí newyorskému kardiológovi vysvetlili, že vzorka, predložená na skúmanie, bola odobraná v roku 1996 a potom udržiavaná mesiac vo vode a tri roky v destilovanej vode. 

Prekvapenie doktora Zugibe naďalej vzrástlo, keď sa od svojho bolívijského kolegu Castañóna dozvedel, že onen fragment „žijúceho“ ľudského srdca, bol pôvodne úlomkom posvätenej hostie. 

Ako je možné, že sa čiastočka chleba zmení v kúsok ľudského srdca? A ako je možné, že vzorka odňatá mŕtvemu mužovi, ak nechceme veriť na zázrak, môže mať povahu žijúceho tkaniva aj niekoľko rokov po tom (bunky analyzovanej vzorky sa totiž pohybovali)? Biele krvinky sa rozpadajú po pätnástich minútach, ako je teda možné, že sú pozorovateľné aj v roku 2005, keď bola vzorka odobratá pred takmer desiatimi rokmi (1996)? 

Na všetky tieto otázky profesor Zugibe odpovedal úplne jasne: „Ako a prečo sa posvätená hostia môže stať telom a krvou žijúcej ľudskej bytosti je tajomstvo, na ktoré veda nemá vysvetlenie a je mimo jej kompetencie.“

Údaje newyorského laboratória boli následne konfrontované s iným eucharistickým zázrakom v talianskom Lanciano, tiež v tomto prípade, bez toho aby sa odhalil pôvod testovaných vzoriek. Odborníci po porovnaní vzoriek vyhlásili, že patrí tej istej osobe a že analyzovaná krv patrí do krvnej skupiny Ab Rh +. Zistená DNA sa zhoduje s nálezom na Turínskom plátne a rúšku z Ovieda a vykazuje charakteristiky muža, ktorý sa narodil a žil v oblasti Blízkeho východu. 

Vatikán sa doteraz nevyjadril k pravosti buenosaireského eucharistického zázraku. V každom prípade môže byť užitočné, keď o jeho existencii vieme. Odkazuje totiž k oveľa väčšiemu zázraku, ktorý sa nehľadiac na neho odohráva denne vo všetkých kostoloch a pri ktorom sa chlieb a víno premieňa v Kristovo Telo a Krv.

Autor: Masima

ZDROJ: https://doverujem-a-verim.blogspot.com/2020/08/biskup-jorge-bergoglio-eucharisticky.html