Architekti nového človeka a nového sveta vedia, že rodinu treba oslabiť alebo zničiť, vraví bioetik

V mene arogantných ideológií nových práv sa chce uznať za základné právo možnosť zabiť iného. Žijeme v kultúre ideológií, ktoré sú veľmi agresívne a sofistikované, komentuje pre Štandard dianie v západnom svete bioetik, lekár a jezuita Ján Ďačok.

Na Pápežskej Gregoriánskej univerzite ste viedli kurz Ideológie a ľudský život. Avšak nezostruje sa boj proti rodine aj preto, že upadá zvnútra, lebo rodiny zlyhávajú pri odovzdávaní „rodinných“ hodnôt?

Cieľom kurzu bolo predstaviť a odhaliť niektoré aktuálne ideológie, ktoré sú zamerané proti životu a rodine. Ako vieme a cítime, tlak ideológií je veľmi agresívny a sofistikovaný. Jedno slovenské príslovie pomáha, aby sme ich lepšie chápali: „Kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči.“ To znamená, že keď sú jednotlivci a rodiny vystavení ideológiám, ich vplyv či „prach“ môže na nich nasadať, zadrieť sa im pod kožu, dostať sa do ich vnútra a ovplyvňovať tak ich myslenie a konanie.

Boj proti rodine sa zostruje hlavne preto, lebo rodina sa pre niektorých stáva veľmi nepohodlnou inštitúciou. Rodina bola a aj je baštou odporu proti ideológiám. Platilo to nielen o komunistickej ideológii, ale aj o všetkých ostatných. „Architekti nového človeka a nového sveta“ alebo „nového svetového poriadku“ vedeli a vedia, že rodinu treba oslabiť alebo zničiť. To je základný predpoklad ich „úspechu“. Deti a jedinci z neúplných alebo rozbitých rodín sa častejšie dostávajú do kontaktu a do závislosti od alkoholu, drog, pornografie, prostitúcie a násilia. Možno ich ľahšie dostať do područia ideológií. Deti a jedinci z fungujúcich rodín sú silnejší a odolnejší. Treba dodať, že napriek všetkému na Slovensku i mimo neho mnohé rodiny žijú čestne, zodpovedne a povzbudzujúco.

Pápež František sa s nami v Bratislave podelil aj o svoj pohľad na ideologickú kolonizáciu a hlavne na ideológiu „gender“. Okrem iného povedal: „Ideológia má v sebe vždy niečo diabolské… pretože nie je vtelená. Teraz žijeme kultúru ideológií, tak veru. Musíme demaskovať ich korene. Áno, ‚gender‘ ideológia […] je nebezpečná. Podľa mňa preto, lebo je odtrhnutá od konkrétneho života osoby, ako keby sa človek mohol ľubovoľne, nezávisle od všetkého rozhodnúť, či a kedy byť mužom alebo ženou.“

Čo z toho vyplýva?

Cirkev ohlasovala a ohlasuje svoj pohľad na svet, na individuálny a spoločenský život; predkladá návod na životný štýl. Žiaľ, aj dnes vidíme, kam vedie odmietanie jej postojov alebo kompromis so zlom. Existujú etické princípy, o ktorých nemožno vyjednávať, pretože svojou povahou a úlohou predstavujú základ sociálneho života. Keď sa praktický život konfrontuje s morálnymi princípmi, ktoré nedovoľujú žiadne výnimky alebo kompromis, je to veľká výzva pre zodpovednosť kresťanov. Pred týmito základnými a nedotknuteľnými morálnymi princípmi si veriaci musia uvedomiť, že ide o základy mravného poriadku, ktorý súvisí s celostným dobrom osoby i spoločnosti. Tieto princípy majú absolútnu hodnotu a veriaci sa ich nemôžu a nesmú vzdať.

Ide predovšetkým o tieto: odmietanie potratu a eutanázie, rešpekt a ochrana práv ľudského zárodku, ochrana a podpora rodiny založenej na manželstve jednej ženy s jedným mužom. Ďalej je to sloboda rodičov na výchovu vlastných detí, potom sociálna ochrana nedospelých a oslobodenie obetí od moderných foriem otroctva (ako napríklad drogová závislosť či prostitúcia). Napokon právo na náboženskú slobodu, ekonomický rozvoj v službách osoby a spoločného dobra, ale aj rešpektovanie sociálnej spravodlivosti, princípu ľudskej solidarity a subsidiarity a tiež ochrana pokoja.

Treba len dodať, že kompromis so zlom sa nikdy nevypláca. Ide totiž o dvojaký hriech: krivenie pravdy a pohoršenie. Pán Ježiš to zreteľne povedal: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Evanjelium podľa Matúša 6, 24). A preto má byť konanie veriaceho zodpovedné, pravdivé, povzbudzujúce a vyjadrujúce súlad medzi vierou a životom, medzi evanjeliom a kultúrou.

To súvisí s polemikou či dať, alebo nedať sväté prijímanie katolíkom vo verejných funkciách, ktorí otvorene pripúšťajú potrat, hoci osobne sú možno proti, napríklad prezident USA Joe Biden a iní. Kardinál Burke vraví s odkazom na kánonické právo, že takíto ľudia sú odpadlíci. Podľa pápeža majú biskupi zaujať pastoračný, a nie paušálny a politický postoj. Debatovalo sa o tom najmä v USA.

Praktizujúci katolíci majú byť vo svojom konaní jednoznační na každom mieste, o to viac vo verejných funkciách. Keď sa „katolík“ zúčastní v nedeľu na svätej omši, ide na sväté prijímanie a v ten istý deň či o niekoľko dní vystúpi na stretnutí alebo konferencii, ktoré popierajú Desatoro, sociálne a morálne učenie cirkvi (napríklad v otázke potratu), komu taký „katolík“ vlastne slúži? Pánu Bohu a či ideológiám? Nevníma či nechce vnímať hlboký protiklad medzi vierou, ku ktorej sa hlási, a svojím konaním, ktoré ju popiera? O čomu mu ide?

Keď naozaj nechce slúžiť ideológiám, nech sa vyhne takej politickej strane alebo organizácii, ktoré by ho mohli postaviť proti cirkvi. To bol prípad aj mnohých katolíkov, ktorí počas komunizmu rozhodne odmietli vstúpiť do komunistickej strany. A prežili. Aj bez toho, aby sa poškvrnili kompromisom. Kto sa ako „katolík“ vedome a dobrovoľne dáva do služieb postojov, ktoré sú proti ľudskému životu a proti učeniu cirkvi, nemá pristupovať k svätému prijímaniu. Svojím konaním rozhodne pohoršuje a kriví obraz cirkvi, ku ktorej sa hlási.

Hovoríte o útoku proti rodine a životu, no nejde o otvorenie priestoru pre iné typy a interpretácie rodiny? Napríklad takzvaná sexuálna revolúcia neukázala túžbu mladých v tomto zmysle? Vo vašom kurze spomínate aj „sexuálne a reprodukčné práva“.

Boh daroval človeku aj slobodu. Jej nutným predpokladom je život, ktorý ju rozhodne predchádza. Inými slovami iba ten, kto žije, môže sa slobodne rozhodovať. Avšak v mene vlastnej slobody nemožno rozhodovať o živote iných. Keď niekto dostal život, treba ho rešpektovať v plnej miere a dôsledne. Uznať veľkosť darovanej slobody vedie k vďačnosti a k láske voči Tvorcovi. Vlastný život, ktorý ubieha veľmi rýchlo, je nielen dar, ale aj úloha. Ako partneri a spolupracovníci s Bohom-Stvoriteľom môžeme z našich životov urobiť krásny dar pre iných, čo nám bude slúžiť ku cti.

Od začiatku svojich dejín človek bol a je neustále pokúšaný byť ako Boh. Je to prejav falošnej ilúzie, že si vystačí aj sám, bez Boha. Táto predstava je nanajvýš aktuálna práve v dnešnej dobe. V mene arogantných ideológií „nových práv“ (kam patria aj „sexuálne“ a „reprodukčné práva“) nemožno uznať ako „základné právo človeka“ možnosť zabiť iného, napríklad hormonálnou či inou antikoncepciou, predimplantačnou diagnostikou a selekciou „nevhodných zárodkov“, potratom, eutanáziou, asistovanou samovraždou alebo iným spôsobom.

Autor: Bohumil Petrík

ZDROJ: Architekti nového človeka a nového sveta vedia, že rodinu treba oslabiť alebo zničiť, vraví bioetik (standard.sk)

Páčia sa Vám naše príspevky? Podporte nás!

Ďakujeme!

Facebook
Twitter
LinkedIn
Pinterest

Organizujeme pre Vás:

Prihlásiť sa

Odber noviniek

Prihláste sa na odber noviniek

Podporte nás!

Vďaka vašim darom a príspevkom napredujeme.

SK36 0200 0000 0043 3785 0551

Podporte nás
Podporte nás