Hoaxy – No pasarán!

Pod pokrievkou núdzového stavu a v covidovom hrnci uvarila slovenská vláda minulý týždeň¹ ideologickú omáčku, ktorá by ešte pred dvadsiatimi rokmi vyvolala dávivé reakcie u väčšiny stravníkov v politickej kuchyni. Slovenská vláda predstavila svoj oficiálny, štátom financovaný a štátom riadený plán boja proti tzv. hoaxom. Dnes, na rozdiel od minulosti, sa po dôkladnom mediálnom školení už teraz mnohí zalizujú a tešia, ako si pôjdu po gurmánskom zážitku s ideologickou omáčkou k okienku pre dupľu.

O čo v praxi, keď si odmyslíme bežnú ideologickú frazeológiu, ide? Ide o to, že štát bude jednak určovať čo je na úrovni politiky, kultúry, histórie, zdravotníctva a skrátka celého spoločenského života pravdou a čo nie je pravdou, a zároveň bude vyhľadávať a označovať (či eliminovať?) informácie, ktoré nezodpovedajú štátom stanoveným kritériám pravdy, ako aj ich šíriteľov.

Veľká zodpovednosť bdieť nad čistotou názorov a myslí prostých obyvateľov, bola vložená na ramená ministerky pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej.

Podľa nadšených reakcií liberálov všetkých odtieňov si ľahko dokážeme predstaviť, koľko dobrovoľných udavačov a aktívnych „hujerov“ sa medzi nimi už trasie na spoluprácu. Podľa nich, ako uvádza Denník N, predchádzajúca vláda „prakticky prehliadala hrozby, ktoré pre krajinu predstavujú dezinformácie.“ Táto vláda sa chystá túto chybu napraviť.

Ministerstvo pravdy

Teraz už začína byť zrejmé, prečo bolo nutné vytvoriť Ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu, ktoré spočiatku vyzeralo len ako účelová trafika pre Veroniku Remišovú. Táto nová zodpovedná úloha, kontrolovať čistotu sociálnych sietí a internetu a ochraňovať úbohých občanov pred „dezinformáciami“, sa ukazuje spätne ako dôvod nanajvýš významný. Rovnako zrejme nebude náhoda, že táto úloha je spojená s investíciami a to predovšetkým s investíciami v podobe eurofondov, ako si ukážeme nižšie. Od toho, ako bude Slovensko zvládať liberálny boj proti hoaxom, a ako sa celá krajina a národ transformuje zo stredoeurópskych bačov na pokrokových vítačov, bude možno závisieť aj prísun financií z eurofondov. Eurofondy tiež zrejme zafinancujú túto virtuálnu očistu. Je teda logické, že tieto spojité nádoby bude vyplachovať a čistiť práve Veronika Remišová. Vzniklo doslova „Ministerstvo pravdy“, ktorého náplň práce tak okato korešponduje s „Ministerstvom pravdy“ v Orwellovom románe 1984, že to až zaráža.

Pozrime sa teraz podrobnejšie na úlohy, ktoré čakajú na statočných bojovníkov s hoaxami.

Podľa vládnych materiálov bude „úlohou všetkých ministerstiev vyhľadávať potenciálne informačné hrozby. Robiť by to mali tlačové alebo analytické odbory jednotlivých rezortov.“ Nebude to teda len otázka obrany či kontrarozviedky. Kontrolovať sa budú logicky (veď ide o všetky ministerstvá) tzv. hoaxy zo zdravotníctva, kultúry, ochrany životného prostredia, sociálnych vecí atď. Nebude odvetvia spoločenského života, podobne ako v Číne, ktoré by mohlo uniknúť bdelému oku Veľkého Brata, či v tomto prípade skôr, Veľkej Sestry.

Spoločnými silami proti záškodníkom!

Štát chce, ako uvádza, spolupracovať s médiami aj mimovládnymi organizáciami. To v preklade znamená, že má vzniknúť kompaktná informačná stena, ktorá bude na úrovni štátu, médií (aj tzv. súkromných) a dobrovoľných mimovládnych udavačov a aktivistov, selektovať čo je alebo nie je pravda, vo všetkých odvetviach spoločenského života. Teoreticky: od vakcinácie detí až po kritiku divadelnej hry s LGBT tematikou. Že tzv. „hatespeach“ bude v hľadáčiku bdelých aktivistov, o tom nemusíte pochybovať.

A aby nikto netápal v temnotách, že pôjde len o vyhľadávanie chybných dátumov, či popletených mien a lokalizácii, uvádza Denník N, že vládny materiál „chce zvýšiť odolnosť voči šíreniu potenciálne škodlivých informácií, kam patria najmä falošné správy, hoaxy, propaganda, konšpiračné teórie, dezinformácie a malinformácie – teda informácie, ktoré sú síce založené na realite, no šírené sú s cieľom spôsobiť ujmu (môže ísť napríklad o uniknuté informácie, nenávistné prejavy či obťažovanie).“

Tak za túto formuláciu by sa už nemusel hanbiť ani súdruh Biľak. Pravdivosť informácie sa teda bude určovať nie podľa toho, či je to fakt, ale podľa toho s akým úmyslom sa ho zdroj rozhodol šíriť! Môžeme predpokladať, že pokiaľ informáciu šíri nepriateľ súčasného liberálno-demokratického systému, tak sa okamžite ako vytryskne z jeho pier či klávesnice, stáva dezinformáciou. A ako vidíme, došlo aj na horeuvedené „nenávistné prejavy“, čo otvorí stavidlá neomarxistického kultúrneho teroru, v rámci ktorého bude môcť byť interpretovaný akýkoľvek kresťanský morálny postoj ako „nenávistný prejav“. To sa majú kresťania na čo tešiť. Skutočne ešte niekto verí, že toto je „najkonzervatívnejšia vláda za posledných 30 rokov“?

Aj satira a humor budú nebezpečné

Podľa vládnych materiálov však bude pod kontrolou aj nežiadúci humor! V materiáli sa píše dokonca o kontrole „paródie a satiry“: „V kontexte IO sa paródia a satira využívajú na agresívne šírenie zavádzajúcich informácií alebo na zosmiešňovanie a kritizovanie cieľa (osoby, skupiny ľudí, názoru a pod.), ktorá presahuje bežný rámec tohto žánru.“ Takže politikom, najmä tým narcistickejším, svitá na lepšie časy. Netreba hádam dodávať, že karikatúry „nepriateľov demokracie“ (Putin, Trump etc.) zostávajú aj naďalej v permanencii. Inak „bežný rámec“ posúdi zrejme ideologická komisia.

Samozrejme, to všetko pre väčšiu bezpečnosť štátu, ako dodáva vládny návrh: „Takéto informačné operácie nie sú novým javom, no so vznikom nových platforiem a efektívnych techník šírenia sa ich vplyv na bezpečnosť štátu rapídne zvyšuje.“

Nie je prekvapením, že sú to práve liberálni politici ako Martin Klus, ktorí sa rozhodli odstrániť liberálnu fasádu slobody prejavu a dávajú prednosť kontrole. Išlo predsa len o fasádu. Opäť v záujme štátu. Ide o to, ktorého: či EÚ alebo Slovenska. Alebo to je už vlastne jedno, že. Hrozba je všeobecná, priam planetárna:

„Potvrdzuje sa zraniteľnosť našich inštitúcií, ako aj celej spoločnosti voči dezinformačným vplyvom vrátane informačných operácií vedených zo strany niektorých tretích krajín. Tie predstavujú pre celý demokratický svet jednu z najväčších výziev súčasnosti,“ varuje Martin Klus.

Keďže rozpor medzi ústavou deklarovanou slobodou prejavu a novými opatreniami by napadol aj človeka s mentálnou pohotovosťou nového amerického prezidenta, vládne kruhy už dopredu ubezpečujú, že nepôjde o akúkoľvek cenzúru, čiže ako upokojuje novinár Filip Struhárik z Denníka N: „…dokument nikde nehovorí o obmedzovaní slobody prejavu alebo mazaní nejakých informácií z webových stránok či sociálnych sietí. Takéto možnosti nenavrhuje ani nepriamo.“

Sloboda prejavu?

Nie je to celkom tak. V kapitole 2.2. s názvom Právny rámec, sloboda prejavu a právo na informácie sa píše:

„Pri strete a realizácií oboch ústavných práv – práva na informácie a práva na ochranu osobnosti – musí dôjsť k obmedzeniu jedného v prospech zachovania druhého. V európskom právnom prostredí je jedným z najsilnejších práv právo na ochranu osobnosti a súkromia občana, to znamená, že právo na informácie musí pred ním ustúpiť. … Sloboda každého jednotlivca sa však končí tam, kde sa začína právo iného, preto sloboda prejavu nemôže byť zneužitá na zásah do práva inej osoby.“

Kedy teda možno slobodu prejavu obmedziť? Dokument uvádza:

„Rasistické výroky, šírenie symbolov fašizmu, ohováranie – šírenie klamstiev s úmyslom poškodiť druhému a pod. … Ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti, napr. z dôvodu ochrany povesti iných je zakázané šírenie nepravdivých informácií o niekom inom … obmedzenie možno považovať za opatrenie, ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (posudzuje sa ad hoc, zohľadňuje sa obsah prejavu a záujem verejnosti o danú vec – tzn. či a prečo je pre spoločnosť významné vedieť obsah prejavu).“

Je vôbec nejaký prejav, čo by sa do tohto rámca nezmestil? Navyše sa nebezpečnosť posudzuje „ad hoc“, čiže doslova ľubovoľne, podľa toho, ako sa to hodí a vyhovuje. Potrebuje niekto ešte nejaké ďalšie podnety na premýšľanie o tom kam smerujeme?

Mimochodom predstava, že by dnes nejaký vládny dokument navrhol explicitne cenzúru priamo či nepriamo, tá môže napadnúť len niekomu, kto priletel na Zem z inej galaxie a nevie nič o súčasnej politickej realite. Orwell nenapísal svoj román na to, aby novodobí súdruhovia museli hľadať nové postupy. O cenzúre a mazaní sa hovoriť samozrejme nebude, ale ako zareaguje štát, či sociálna sieť, pokiaľ bdelé oko Veľkej Sestry vyhodnotí nejakú informáciu ako „nenávistný prejav“? Už súčasná prax je taká, že šíritelia sú sankcionovaní a vylučovaní. Prečo by sa malo niečo meniť k lepšiemu? A nie je snáď povinnosťou štátu zasahovať proti „nenávistným prejavom“?

A ešte raz eurofondy…

A teraz pozor, prichádza na rad prepojenie na EÚ a eurofondy (viď Veronika Remišová): škodlivé informácie (teda už nie dezinformácie a nepravdy, ale také, ktoré zrejme škodia uvedomelosti ľudu) majú vyhľadávať a posudzovať samotné orgány štátnej správy, a to manuálne a aj pomocou analytických nástrojov. Systém, ktorý by to mal robiť, má objednať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Vývoj má byť financovaný z fondov EÚ.

Čo s chytenými záškodníkmi?

Teraz už zostáva len zistiť, ako sa rozhodol štát so šíriteľom potenciálne „škodlivej informácie“ naložiť. Najprv sa samozrejme bude analyzovať, na to sú všade zamestnané zástupy pokrokových analytikov a daňový poplatník musí vidieť, že za jeho peniaze štát zamestnáva odborníkov.

Po vyhodnotení nebezpečnosti sa buď nad hoaxom mávne rukou, pokiaľ pôjde o menej závažný delikt, alebo v prípade závažnejšieho budú úrady reagovať a poskytovať relevantné fakty: „Základným nástrojom reakcie každého subjektu (ale aj štátu ako celku) musí byť dobrá strategická komunikácia,“ prízvukuje vládny materiál. Najprv sa teda bude dohovárať. Keď to nepomôže a „objaví sa podozrenie z trestného činu, tak sa vec posunie polícii“.

Tak už to chodí. Žiadna cenzúra, len vás začnú trestne stíhať. A keďže každý „ideo-zločin“ bude za chvíľu trestným činom, vrátane „nenávistných prejavov“, ak ním už nie je, tak buď si to dobrovoľne rozmyslíte, ako v prípade dobrovoľného testovania alebo pôjdete do basy.

Krásna nová „kognitívna bezpečnosť“

Navyše pokrokový „newspeak“ prišiel pre morálnych škrupulantov s upokojujúcim variantom bývalého „boja proti triednym nepriateľom“. Je to „kognitívna bezpečnosť“. Nejde o nejaké špehovanie alebo cenzurovanie, ide o „kognitívnu bezpečnosť“. A keď to hovorí napríklad odborník na kognitívnu bezpečnosť z Nadácie otvorenej spoločnosti, Tomáš Kriššák, tak je jasné, že sa niet čoho báť. Navyše, kto má záujem, môže sa prihlásiť. Ako hovorí, budú zrejme robiť nábor:

„Táto koncepcia počíta s vybudovaním a posilnením celého radu útvarov, ktoré si budú vyžadovať pre technické a personálne obsadenie nové nealokované financie z verejných zdrojov. Taktiež bude veľkou výzvou tréning a príprava personálnych kapacít, keďže ide o novú výzvu, ktorej adekvátne rozumie len malá časť roztrúsenej expertnej komunity.“

Čiže, bude sa budovať a posilňovať. Štátnych zamestnancov je zrejme málo, treba pridať ďalších. Veď ide o kognitívnu bezpečnosť.

Kedy to spustia? Podľa vládnych informácii by to mali zvládnuť v priebehu budúceho roka, avšak ak budeme počítať s našou východoeurópskou pracovnou a organizačnou morálkou, a pokiaľ sa budeme veľa modliť, tak im to bude trvať trochu dlhšie. Raz to však určite spustia. Niektoré informácie sú skutočne nebezpečné a škodlivé.

Niekto by mohol namietnuť, že nejde o nič nové. Veď aj Cirkev cenzurovala. Zaiste, ale ako to výstižnou skratkou vyjadril pred nedávnom jeden český historik: „V stredoveku ste nemohli povedať nič závadné o Bohu, ale o ostatných veciach sa diskutovalo, dnes nemôžete reálne diskutovať o ničom, len o Bohu.“

Je teda už jasné, ktoré informácie nebudú závadné. Predovšetkým sa z Nietzscheho, Marxa a Comta stanú vzory informačného purizmu. A bude sa diskutovať. O tej jedinej správnej téme.

1 https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2020-507

Autor: Branislav Michalka

Prevzaté z: https://www.christianitas.sk/anti-hoaxova-totalita-velka-sestra-vas-bude-sledovat-ci-hovorite-statnu-pravdu-aj-satira-a-humor-budu-nebezpecne/