Tento článok je spracovaný z relácie: otec Leon z Medžugoria – Ako žiť duchovný život?
Panna Mária od nás v Medžugorí nežiada nič nové, vždy prosí o to isté. Je ako dobrá mama, ktorá s trpezlivosťou opakuje deťom, čo majú urobiť. Keďže Ona – Matka Božieho Syna – je pri Ňom najbližšie, iste vie, čo je pre nás najlepšie. Ak chceme žiť efektívne duchovný život, nezabúdajme sa pridŕžať piatich hlavných posolstiev/piatich kameňov Medžugoria. Riadia sa tu: modlitba, Sväté Písmo, pôst, Eucharistia a svätá spoveď.
,,Nebojte sa, ja som stále s vami! Pritúľte sa k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí!“ Panna Mária
Aké základy modlitby nám ponúka Katolícka Cirkev?
Hlásanie Evanjelia vyvoláva v určitej skupine ľudí dva zlé účinky. Na dve buriny v našich dušiach si musíme dávať zvlášť pozor:
- Nenávisť – pretože Evanjelium nám hovorí to, čo nechceme počuť,
- Zmätenosť – pretože ho radi počúvame, ale v skutočnosti podľa neho nechceme konať.
Jestvuje nebezpečenstvo, že sa staneme tzv. medžugorskými katolíkmi. Sú to tí, ktorí chodievajú na svätú spoveď len do Medžugoria. Majú radi Medžugorie, pretože je tam podľa nich krásne a pokojne. Avšak po zvyšok roka ignorujú všetko, čo od nich žiada Panna Mária.
Život obrátenia nám páter Jozo Zovko zhrnul do piatich kameňov Medžugoria. Tieto kamene obrátenia nám pripomínajú sviatostný život Cirkvi.
Svätá Matka Cirkev má model a predstavu ako sa modliť a žiť v jednote s Bohom. Deje sa to prostredníctvom sviatostí a Svätého Písma. Nič nie je viac ako sviatosti, pretože ony sú o Ježišovi, a jednou zo sviatostí je sám Ježiš. Božie Slovo je sám Ježiš – On je Slovo Božie. Ak niekto predstiera, že existuje niečo väčšie alebo zaujímavejšie, je evidentné, že ho zaujímajú iné veci. Ak naša zbožnosť nie je v súlade s týmto, niečo nie je v poriadku s naším náboženským životom.
Božie milosrdenstvo nie je nič iné ako oddanie sa Ježišovmu Najsvätejšiemu Srdcu. Naša oddanosť by mala byť jednoduchá a priama. Ale viac než to, mala by byť zakotvená v Tradícii Cirkvi.
Svätá Matka Cirkev na II. Vatikánskom koncile povedala, že chce, aby sa laici modlili svätú liturgiu a posvätné ofícium – liturgia hodín. Posvätné ofícium sú väčšinou žalmy, ktoré sa treba modliť; sú zozbierané v určitom poradí a postupnosti. Ľuďom to nie je veľmi dobre vysvetlené, preto v hlade idú po všetkých druhoch pobožností. V Medžugorí naša Pani nehovorí nič nové. Hovorí, aby sme sa modlili – najprv svätá omša, adorácia, svätý ruženec. Potom, ak máme čas, môžeme zaradiť ďalšie pobožnosti. Ak však tieto tri základné prvky nemáme, s našou spiritualitou niečo nie je v poriadku. Majme sa na pozore pred novinkami. Ak niekto povie, že niečo nové je najlepšie, v prvom rade je to v rozpore so Svätou Matkou Cirkvou. Svätá Matka Cirkev nám dáva Božskú, svätú liturgiu, svätú omšu a liturgiu hodín – platí to vo všetkých apoštolských cirkvách.
Treba robiť pokánie, ak sa za nás Ježiš už raz obetoval?
Keď sa na prvý piatok modlíme k Ježišovmu Srdcu, nie je to niečo nové. Myšlienka robiť pokánie Najsvätejšiemu Srdcu siaha vždy do histórie celej Cirkvi. Na prvý piatok v mesiaci v Medžugorí obetujeme svätú omšu za tzv. uzdravenie rodu. Zriekame sa hriechov za seba a za svoje rodiny, pretože následky hriechu pretrvávajú. Pri čítaní Katechizmu Katolíckej Cirkvi vidíme, že prvotný hriech je zmazaný krstom (porov. KKC 1262-1274). Krst nám dáva posväcujúcu milosť. Posväcujúca milosť je najvyššie spojenie s Bohom na tejto strane večnosti. Na druhej strane večnosti je to priame videnie Boha – to, čo nás spája s Bohom. Každé iné riešenie, ktoré je v rozpore s Cirkvou, je lož. Dokonca aj s posväcujúcou milosťou následky hriechov zostávajú. Sklon k sebectvu a hriechu je v nás. Už sv. Pavol hovorí, že robíme veci, ktoré nechceme robiť (porov. Rim 7, 19). V našom hriešnom tele máme tendenciu konať skutky tela namiesto skutkov ducha.
„Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1, 24)
Samozrejme, že Kristova Krv zotrela hriechy, ale tvrdiť, že už nepotrebujeme činiť pokánie, je veľký omyl. Kristovmu utrpeniu chýba naša spolupráca na našom vykúpení, a to je to, čo máme na mysli pod pojmom pokánie. Ak je všetko zmazané, prečo máme v jubilejných rokoch odpustky (aj v Jubilejnom roku 2025)? Prečo vôbec jestvujú odpustky? Sväté omše obetujeme preto za uzdravenie rodu, aby sme sa zriekali hriechov, hriešnych zvykov a ťažkostí v našich rodinách, pretože následky hriechov zostávajú. Nezabúdajme sa modliť za zosnulých.
,,Pracujte na svojom srdci tak, ako sa pracuje na poli.“ Panna Mária v Medžugorí
Spracovala: Dominika Knapová



