Každý katolík bez ohľadu na to, ako je zbožný, zažíva chvíle duchovnej suchoty. Kľakneš si na modlitbu, ale tvoje srdce je chladné. Vyslovíš slová, ale znejú prázdne. Pýtaš sa: „Počúva ma vôbec Boh?“ Ak si sa niekedy takto cítil(a), vedz toto: nie si sám/sama a čo je ešte dôležitejšie – nezlyhávaš. Dokonca aj svätí prechádzali obdobím suchoty. Sv. Terézia z Kalkaty (Matka Tereza) raz priznala, že desaťročia prežívala pocit duchovného opustenia, no zostala verná v modlitbe. Prečo? Pretože modlitba nie je o emóciách; je o vzťahu.
Tu je niekoľko rád ako sa modliť, keď nič necítiš:
1. Modli sa aj tak: Modlitba nie je emocionálna šou, je to záväzok. Tak ako v každom vzťahu, sú dni, keď emocie nie sú silné. Ale láska sa prejavuje tým, že prichádzaš. „Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.“ (Ján 20, 29)
2. Modli sa so Svätým písmom: keď sa tvoje vlastné slová zdajú prázdne, použi slová zo Svätého písma. Žalmy, ktoré sú úprimné a otvorené. Žalm 13 začína: „Dokedy, Pane? Zabudneš na mňa naveky?“ a končí obnovenou dôverou. Nech Božie slovo nesie tvoju modlitbu, keď je tvoje srdce ťažké.
3. Seď v tichu: niekedy slová nie sú potrebné vôbec. Seď potichu v Božej prítomnosti. Sústreď sa len na bytie s Ním. Pozeraj na kríž, zapáľ sviečku, alebo ak môžeš, stráv čas v Eucharistickej adorácii. Ticho nie je prázdnota, je to priestor pre milosť.
4. Obetuj svoju suchotu ako obetu: povedz Pánovi: „Teraz nič necítim, ale som tu, pretože Ťa milujem.“ Tento malý akt odovzdanosti je mocná modlitba. Obetuj ho za niekoho, kto potrebuje milosť, alebo za duše v očistci. Premieňaj svoju prázdnotu na príhovor.
5. Zostaň napojený na sviatosti: aj keď sa tvoje modlitby zdajú suché, nezanedbávaj svätú omšu, spoveď a Eucharistiu. Milosť nezávisí od tvojich pocitov, ale od Božích prisľúbení. Boh pôsobí v tebe, aj keď to necítiš. Modlitba nie je vždy o tom niečo cítiť – je to o vernosti Niekomu. Prázdnota nie je koniec, je to hlbšie pozvanie.
Francis Mary
Z angl. originálu preložila Jesika Senderáková
