Bojujme o duše s Pannou Máriou

Hostia: Erik Zbiňovský, otec Peter Glas
Téma: Božie milosrdenstvo je posledné slovo Boha hovorené svetu.


Peter Glas:

Kde je Mária, tam nie je nečistota. Znamená to, že zo svojho hriechu vstanem a nebudem ho
ospravedlňovať. Panna Mária stále volá, že sa máme vzdať svojho hriechu, skoncovať s ním, obrátiť sa, lebo čas je krátky. Vidíme obrovské útoky na kňazov a laikov, ktorí si ctia Pannu Máriu. Najväčšou tragédiou je ľahostajnosť voči hriechu.
Chýbajú nám exorcisti a kňazi, ktorí sú vyškolení. Ľudia majú problémy, chodia od jedného kňaza k druhému a nevedia si rady. Kňazi posielajú ľudí k psychológom a k psychiatrom, ale nič to nepomáha. Pomáha však modlitba. Satan spája duchovné a psychické problémy dohromady. Dnes sa týmto problémom nik nezaoberá, povie sa veď choď na sv. spoveď, pomodli sa ruženec a všetko bude v poriadku. No nie je vždy všetko v poriadku!
Čo znamená milovať Boha? Kto zachováva Božie prikázania, ten miluje Boha.
Máme veľa falošných učiteľov, falošných teológov, ktorí nehovoria o Panne Márii, nehovoria o kríži. Nehovorí sa o utrpení, ale o uzdravení a o veľkých peniazoch. Dnes je to o veľkom biznise, ktorý prichádza zo západu, lebo vedia, že Slovensko a Poľsko sú veľké krajiny s katolíckou tradíciou a chcú prerobiť týchto ľudí, aby sme verili v Pána Ježiša, ale trochu inak.
Panna Mária hovorí v Medžugorí, že kde je Ježiš je Mária a kde je Mária je prítomný jej Syn… Je dôležité pochopiť túto cestu k Ježišovi cez Máriu.
Erik Zbiňovský: Ako vnímať skutočnosť, že v Medžugorí skončili zjavenia, ktoré mala vizionárka
Mirjana, ktoré boli práve za obrátenie hriešnikov a následne hneď na to začala súčasná situácia pandémie koronavírusu? Je to nejaké znamenie?
Peter Glas: Ukončenia druhého v mesiaci sú znamením, že príde nová etapa života. Podstatou
Medžugorja je modlitba, spoveď a obrátenie.
Musíme mať otvorené oči a uši, aby sme videli a počuli znamenia čias. Veľa kardinálov, biskupov, kňazov a laikov hovorí, že Cirkev ide do podzemia, do katakomb. Bude Cirkev, ktorá hovorí o pekle, nebi a očistci a bude Cirkev – inštitúcia, ktorá pôjde s týmto svetom. Pozrime sa na to, čo sa dialo s Pachamamou vo Vatikáne a teraz vidíme prázdne námestie. Nikto si nekľakol na Veľký piatok pred krížom. Namiesto Panny Márie sme mali Pachamamu a teraz pápež František stál na námestí sv. Petra sám. Preto dostávame znamenia čias, že sa máme modliť ruženec. Ten, kto sa bude modliť ruženec, toho bude Panna Mária chrániť. Podmienkou je, že máme skoncovať s hriechom. Každý z nás si musí zvoliť žiť život v posväcujúcej milosti. Satan nenávidí narodenie Pána, v ktorom sa Boh stal človekom. Mária je človekom, my sme nižšími stvoreniami, preto nás nenávidí a on sám je zatratený naveky. My, ako ľudia máme možnosť sa spasiť. Satan urobí všetko preto, aby nás dostal do pekla. Videl som nenávisť v spútaných ľuďoch, posadnutých diablom.
Erik Zbiňovský: Ako vnímate výzvu kardinálov, biskupov a laikov o zneužití pandémie, ktorú vydali kardinál Müller, arcibiskup Vigno a kardinál Sarah?
Peter Glas: Pán Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Pandémia je trestom za hriech. Čas je krátky, je to príležitosť na naše obrátenie, ale tých kňazov, biskupov a kardinálov, ktorí hovoria pravdu, je málo. Pán Boh čaká, dopúšťa veci, ale všetko záleží od nášho rozhodnutia, našej voľby. Dnes treba zápasiť, bojovať nie o veľké zástupy ľudí, ale o jednotlivcov. Panna Mária je záchranou, je nám daná na krátky čas nášho obrátenia.


Záznam z konferencie Božieho milosrdenstva v Írsku.


Peter Glas: Moja prednáška nebude len o exorcizme, ale aj o Božom milosrdenstve a o mnohých zaujímavých veciach.
Sestra Faustína je svätá, jej spovedník, otec Sopočko je blahoslavený. Obaja prešli krížovou cestou s obrovským utrpením v ich životoch. Hlavne boli odmietnutý od vlastných z Cirkvi.
Znaky týchto čias sú vážne. Obrovská kríza viery v Cirkvi, medzi klerikmi, kňazmi, biskupmi… Oheň, epidémia, neobyčajné prírodné javy, blížiaca sa finančná kríza, ľudia žijúci v zúfalstve, veľa ľudí trpí depresiami, mentálnymi poruchami.
Táto konferencia Božieho milosrdenstva, by mala byť nádejou pre mnohých, ktorí sú teraz zmätení, stratení, ktorí žijú okolo nás, v katolíckej Cirkvi. Stratení kňazi, ktorí nevedia akou cestou ísť. Mala by byť útočiskom pre hriešnikov a zdrojom nádeje.
Čo znamená posolstvo Božieho milosrdenstva? Je to posledné slovo pre ľudí, posledná nádej, volanie milujúceho Otca: „Vráťte sa ku mne, kajajte sa, ľud môj a zmeňte svoj život.“ Jedine cez Božie milosrdenstvo tento svet môže byť zachránený.
V dnešnom svete sme vzdialení od Boha. My neuctievame Boha v našich kostoloch, ale uctievame seba samých. Uctievame naše telá, naše zdravie, šťastie, ekológiu, matku zem, ale Boh v tom nie je zahrnutý. Toto je problém dneška, staviame stvorenie pred Stvoriteľa.
Čo sa to deje? Čo máme robiť? Hovorím a opakujem slová, ktoré som počul toľkokrát: „Zachráň tých, ktorí sa chcú zachrániť.“ Nie všetkých, pretože už nie je čas. Čas sa končí.
My si ani nevieme predstaviť, ako je náš milujúci Boh Otec nami, ľuďmi, urážaný. My, takí bufetoví katolíci, ktorí sa zúčastňujeme na omšiach, ale pritom bežný život je úplne iný od pondelka do soboty. Už v nás nič neostalo a prichádzame na omšu v nedeľu prosiť. Pýtam sa: Prečo? Chváliť seba, prosiť o uzdravenie, iba prosiť, prosiť a prosiť? Čo robíme pre Cirkev, pre Boha? Či chceme alebo nie, my všetci sme zapojení do duchovného zápasu.
Žijeme v kultúre, ktorá je poznačená podvodom, klamstvom a nie veľa ľudí háji pravdu. Tí, čo hovoria pravdu, sú zosmiešňovaní a vysmievaní. Je tu obrovská bitka o pravdu, ktorá siaha až do Cirkvi. Som presvedčený, že Cirkev Ježiša Krista, je vinná z kompromisu a oslabovania pravdy. My sme vinný! Nezachovávame pravdu, nehovoríme o pravde, pretože žijeme v strachu. Hlavne, my, kňazi. Démoni strachu nás paralyzujú.
Pápež Benedikt XVI. v roku 2005 povedal tieto slová: „Pane, často je tvoja Cirkev ako potápajúca sa loď, ktorá naberá vodu zo všetkých strán. Vidíme viac sĺz na našom poli, viac nečistoty na našom odeve, v tvári našej Cirkvi. Desí nás to, ale my sami si ich špiníme. To sme my, ktorí ťa napokon stále podvádzame po všetkých skvelých slovách a hlasných gestách. Zmiluj sa nad svojou Cirkvou! V nej Adam padá zas a znova. Našou chybou ťa zrážame a satan sa vysmieva v nádeji, že nebudeš schopný opäť vstať po tomto páde. On dúfa, že budeš zrazený k zemi a porazený.“ Samozrejme satan sa dnes uškŕňa a dúfa, že Ježiš je teraz zrazený hriechmi jeho Cirkvi a už nevstane. Môžeme si byť istí, že mobilizuje všetku svoju silu, všetkých jeho ľudí, znásobiť útok jeho klamstiev a zákerností manipulovať pravdu. Hlavne pravdu o Božom milosrdenstve. Satan vo svojej inteligencii sa snažil odradiť sr. Faustínu od hlásania Božieho milosrdenstva. Jeho myšlienka je odstrániť hriešnikov od návratu k Otcovi strachom z Božej spravodlivosti. Ľudia sa budú báť Boha a budú odmietať premenu svojho života. Ale otec lži, satan, ktorý sa nikdy nevzdá plánov pre naše životy si následne prisvojil opačnú stratégiu – uveriť, že Božie nekonečné milosrdenstvo musí upustiť od spravodlivého trestu. Rob, čo chceš! Boh je plný milosrdenstva a odpustí vám všetko. Poznáte to z rôznych protestantských skupín: Boh ťa už zachránil! Netráp sa nad svojimi hriechmi. Bez zaváhania si užívaj život na maximum. A mladí ľudia to robia. Mnohí moji bratia kňazi s tým súhlasia. Hovoria, Boh ti odpustí všetko a všetci na konci života ideme do neba. Ale to je klamstvo! Podvod od diabla! Nie, nejdeme! My sa nesnažíme zmeniť svoj život, ale hľadať ospravedlnenie pre naše hriechy. Kalkulujeme s odpustením…
Potom prichádzajú obrovské duchovné problémy. Jeden z hriechov proti Duchu Svätému, ktorý nebude odpustený, je opovážlivo hrešiť spoliehaním sa na Božie milosrdenstvo.
Posolstvo Božieho milosrdenstva je extrémne veľkorysé, avšak často zužované do pobožností. Všetko je Božie milosrdenstvo. Toto isté je s pobožnosťami Panny Márie. Všetko len pobožnosti a pobožnosti. Ale skutočne rozumieme posolstvu Božieho milosrdenstva? Rozumieme posolstvu byť dieťaťom Panny Márie? Hlavnou myšlienkou posolstiev je: „Ľudstvo nenájde pokoj, pokiaľ sa neobráti s dôverou na moje milosrdenstvo.“ Toto je o obrátení sa na Boha! S detskou dôverou sa hodiť do Božieho náručia! Rok Božieho milosrdenstva bol v prevažnej väčšine venovaný falošnej vízii Božieho milosrdenstva. Toto posolstvo bolo podávané na mnohých konferenciách, stretnutiach, kázňach. Málo kňazov hovorilo: „Musíte zmeniť svoj život!“ Všetko bolo iba o milujúcom Bohu a milujúcom milosrdenstve. Ale nehovorili celú pravdu. Prečo? Kvôli strachu. Ľudia nechcú meniť svoj život. Chcú Božie milosrdenstvo, chcú uzdravenie, chcú pocity, ale nechcú zmeniť svoj život. Bolo zdôrazňované, že Boh je milosrdný a odpúšťa všetko. Ale skoro nikto nepoužíval slovo obrátenie. V tomto nepresnom zobrazení Božieho milosrdenstva bolo ukázané, ako je stále viac rozširované v Cirkvi toto falošné Božie milosrdenstvo. Toto falošné Božie milosrdenstvo robí viac zla ako dobra. Spoveď je súdnou stolicou Božieho milosrdenstva. Navyše máme dve brány, o ktorých Pán hovorí: „Ak ľudstvo neprejde bránou milosrdenstva, musí prejsť bránou mojej spravodlivosti.“ Ako často počujete o tom? Spravodlivosť je odsúvaná preč. Iba Božie milosrdenstvo. Ľuďom hovorím o dobrej spovedi. 90% ľudí, ktorým som pomáhal, mali skryté, nevyznané hriechy. Platnosť ostatných spovedí bola tým pádom neplatná. Božie milosrdenstvo je posledné slovo Boha hovorené svetu. Je to najmocnejšie posolstvo pre 21. storočie! Pre Európu, pre Cirkev teraz, v takom neporiadku, zmätku, pre nás kňazov, biskupov. My musíme padnúť na kolená a povedať: „Pane, zhrešili sme.“ A potom žiadať o jeho milosrdenstvo. Posolstvá a pobožnosť Božieho milosrdenstva sú zamerané na posledné dni. Som hlboko presvedčený, čo je potvrdené a je spoľahlivým dôkazom Denníčka sr. Faustíny, pátrom Piom, veľa mystikov a svätých, že žijeme posledné časy. Koniec určitého obdobia, času, ďalšej periódy ľudskej histórie. Je legitímne povedať, že po veľkej očiste sveta príde úplne iný svet. Ale pred tým, ako sa to stane, príde veľký deň osvetlenia svedomia. Osvetlenie svedomia bude úžasný dar pre svet. Sr. Faustína píše, že osvetlenie svedomia sa objaví pred otvorením brány spravodlivosti. Sv. Pavol upozorňuje svojich čitateľov: „Deň Pánov nezačne, pokiaľ najprv nepríde odpad od viery a muž neprávosti zasadne v Božom chráme.“ Sv. Ján hovorí: „Potom som videl šelmu, ktorá vychádza z mora, aby zožrala draka, dal jej svoju silu, svoj trón a veľkú moc.“ Sv. pápež Pius X. povedal: „Pochopte, ctihodní bratia, čo je táto choroba. Odpad od Boha! Možno už je vo svete syn zatratenia, o ktorom hovoria apoštoli.“ A potom sv. Ján hovorí: „Zmocnil sa ma deň Pánov a počul som za sebou mohutný hlas ako hovorí: Čo vidíš, napíš na zvitok a pošli to siedmim cirkvám. “Je zvláštne, že obidvaja – sv. Ján a sr. Faustína – majú napísať, čo vidia a počujú. Obaja dostali poznanie otvorenia brány. Takže brána milosrdenstva je práve otvorená. Ako dlho? Nevieme. Ale stojíme na prahu brány spravodlivosti. Posolstvo – „Pripravte sa!“ – nebolo hlasnejšie a naliehavejšie ako dnes. Pán Ježiš dal sr. Faustíne namaľovať jeho obraz s nápisom: „Ježiš, dôverujem ti.“ V súvislosti s obrazom dal Pán Ježiš tento prísľub: „Keď prídem potrestať svet, dávam prisľúbenie, že uchovám ľudí a domy, kde bude prítomný môj obraz.“ Toto je ikona, znak pre posledné dni. Je to podobné tomu, čo sa stalo v Starom zákone, keď Boh prišiel trestať Egypt. Pomazali krvou baránka veraje dverí a tieto domy minul. Ktokoľvek sa obráti na Božie milosrdenstvo, bude zachránený.Keď sa pýtali otca Sopočka, čo je dôležité na tom obraze, tak vravel, že nápis „Ježiš, dôverujem ti!“ V Denníčku je veľmi dojímavá pasáž, kde Ježiš hovorí: „Čo mám ešte spraviť, aby mi ľudia dôverovali? Bol som pribitý na kríž, zomrel som na kríži a ľudia mi aj tak nedôverujú.“
Rád by som, aby ste išli na vyššiu úroveň, na vyššiu duchovnú cestu. Verím v Boha, pretože si myslím, že Boh existuje. Toto nie je viera, ktorú Boh od nás žiada. Viera, ktorú Boh očakáva od nás, je viera odovzdania sa. Byť schopný povedať Pánovi – „Rob so mnou, čo chceš!“
Niekedy sa modlíme za zdravie a príde choroba. Prečo? Lebo si sa ešte neobrátil ty alebo niekto z tvojej rodiny. Niekedy je choroba dar, ktorú potrebujeme ako obetu, prostredníctvom ktorej vyprosujeme potrebné milosti pre seba, svoje deti alebo vnúčatá. Musíme bojovať stále, pretože Boh potrebuje naše áno. „Bože, konaj so mnou, čo chceš. Úplne sa Ti odovzdávam. Aj keby sa stalo čokoľvek.“ Potom Boh koná zázraky.
Otázka: „Nájde Syn človeka vieru, keď príde na túto zem?“ Čo si o tom myslíte? Nájde? Cirkev prežije. Ale to bude úplne iná Cirkev. Zmení sa. Možno bude úplne maličká ako teraz v rôznych krajinách, ale mocná.
Odneste si domov oheň z tejto konferencie, ale buďte pripravení na boj. Budete ponižovaní mnohými ľuďmi, ale nestrácajte odvahu! Toto je Pánov boj!
Nakoniec On vyhrá. Boh je vždy plný lásky a milosrdenstva, ktorý nás očakáva s otvorenou náručou v nebi.

Článok je výňatkom z nasledujúceho videa. Celú prednášku nájdete tu!!!

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest